Prvé, čo urobím keď vojdem domov je, že si zapnem počítač. Chcem napísať Danielovi kto som a som si tím takmer istá. Takmer. No zarazí ma e-mail, čo mi bliká na monitore. Určite je od Daniela . No zistím, že to on nieje.
Píše mi ho nejaký Black_Witch. Nechápem kto to len môže byť. Otvorím si poštu a čítam: ,,ahoj Lucy. Ty ma určite nepoznáš, no určite chceš vedieť, prečo sa tu dejú čudné veci, však?“ Ako vie moje meno?! Musím zistiť kto to je. Lenže chcem zistiť aj tie záhadné veci, čo sa tu dejú.
,,Ahoj, síce ťa nepoznám, no ako vieš ako sa volám a, čo vieš o tých čudných veciach?“ napísala som mu. Teraz som len čakala, či mi odpíše. Prišiel e-mail.
,,Tvoje meno bolo predpovedané a o tých veciach viem všetko. Ak chceš poviem ti to.“ Moje meno bolo predpovedané? Čo to má do pekla znamenať!
,,Čo mi chceš povedať tým, že moje meno bolo predpovedané? A nechápem stále o akých veciach vieš všetko?“ Ako môže byť niečo predpovedané? Mama mi raz povedala, že som nebola ani na pláne. Príjemné keď vám to povie vlastná mama.
Lenže najviac ma zarazilo to, keď som našla doma papiere o daní dieťaťa na adopciu. Hneď ma napadol brat, že jeho chceli dať na adopciu. Potom som však našla moje meno. Bolo to dosť nepríjemné po tom, keď mi mama povedala, že som ani na pláne nebola. Môžem byť šťastná, že ma na adopciu nedali. Takto môžem žiť v skoro pohodlnej rodinke.
Prišiel mi od neho e-mail. Čo mi tak asi odpísal.
,,Tvoj príchod na tento svet bol predpovedaný Bielym anjelom. Hovorilo sa, že jediný ženský potomok Waylinovcov bude mať tú najväčšiu moc na celom svete a tie veci s tím úzko súvisia. Timea, James, George, Michael, Maggie a ja patríme k Čiernym čarodejníkom. Mali sme určitú moc, no boli sme prekliaty. Sú tu ešte jedni – Čierni anjeli. Snažia sa vyhubiť všetkých anjelov aj Čiernych čarodejníkov a aj teba – Bielu čarodejnicu.“ Čo tu do pekla hovorí o anjeloch a čarodejníkoch? Vidno toto mesto nieje úplne v poriadku. Lenže ak pozná Timeu a tých ostatných, tak prečo som ho s nimi nikdy nevidela?
,,Odkiaľ poznáš Timeu, Michaela, Jamesa a Georga? Nikdy som niekoho iného pri nich nevidela?“ Nechápem tomu a nechcem mu uveriť, čo mi tu chce nahovoriť. Jediný ženský potomok z rodu Waylinovcov, čo to je za nezmysel? Ako to môže povedať, veď som nebola ani na pláne. Ďalší e-mail od neho.
,,Nevidela si ma s nimi preto, lebo ja som od nich o päť rokov starší. Nechodím s nimi do školy a preto ma nevidíš. Pravdepodobne chceš vedieť, čo sme vlastne zač. Už som ti napísal, že sme Čierny anjeli žijeme večne a keď je mesiac v nove, musíme schovávať za slnečnými okuliarami.“ To už je priveľa! Ako mi môže niekto povedať, že žije večne. To nikto nemôže a jemu už nenapíšem.
V niečom mal však pravdu, v tom, že nosia slnečné okuliare a to mi naozaj nejde do hlavy. Asi tak pol hodinu takto rozmýšľam zahľadená na monitor. Zas mi prišla od neho správa.
,,Asi mi neveríš. Neveríš tomu, že žijeme večne. Spýtala si sa ich niekedy, prečo nosia okuliare iba raz za mesiac? Sleduj ich aspoň dva mesiace. Vždy keď bude mesiac v nove, tak budú mať okuliare. Určite ti však vŕta v hlave, čo znamenajú tie iniciály SW na ich taške však? Uvidíš, že po čase na niečo prídeš. Môžeš mi vždy napísať, lebo ty si naša záchrana Lucy Waylinová.“
V niečom má pravdu. Začala som mu veriť. Neskočím mu však na tento vtip. Budem a s ňou baviť a uvidím, čo sa stane, keď mesiac bude v nove.
Konečne víkend. Za chvíľu odchádzame s otcom do hlavného mesta na hokej. Už sa teším. Daniel mi hovoril, že má pre mňa prekvapenie. Celý týždeň ma odprevádzal domov zo školy. Piatok sa ma pokúsil pobozkať (aspoň to tak vyzeralo), no nestihol lebo prišiel akurát môj brat.
Ak mám priznať som aj rada, že ma nepobozkal. Ešte som mu však nenapísala, že som Black_Stars2. Všetko by bolo prezradené a ja sa naňho tak rada dívam ako sa on snaží mi niečo vyznať. Problém je to, že ho mám rada iba ako brata.
Nechcela by som aby sa na mňa nahneval a stratiť ho. Napriek tomu, že mi Timea neverila, začala som sa s ňou baviť. Niečo len na tom divnom chalanovi, čo mi písal bolo zvláštne. Začínala som mu veriť. Zarazila ma však ďalšia novinka. Timea s Jamesom sa udobrili s Michaelom a Georgom.
Je desiata hodina ráno. Balím si základné veci aby sme mohli, čo najskôr vyraziť preč. Aj tam prespíme zo soboty na nedeľu. Už sa tak teším, že to nieje ani možné. Ja, brat, otec, Black Stars bude to úžasne prežitý deň.
,,Čo už sa tešíš?“ opýtal sa ma Mark, ktorý mi vošiel do izby. Usmejem sa a uložím si sveter, čo skladám do tašky.
,,Teším sa ako malé dieťa,“ povedala som Markovi.
,,A s tím Danielom čo máš?“ opýtal sa ma. Trocha som zmeravela, lebo som presne nevedela čo mu mám odpovedať.
,,Je to iba kamarát,“ poviem mu a ani sa naňho nepozriem. Mark prišiel ku mne a posadil sa na posteľ.
,,U neho je to viac ako len kamarátstvo Lucy. Páčiš sa mu a tebe sa páči?“ Čo mu mám povedať.
,,Ja viem, že je do mňa ale problém je, že ja ľúbim iného chalana. Lenže ďalší problém je, že ten chalan je pre mňa zakázaný,“ povedala som mu a sadla som si na posteľ. Vydýchla som si a pri tom som myslela na Jamesa.
,,S tím ti ja neporadím Lucy. Musíš sa rozhodnúť sama za akú cenu ho chceš získať. Ak je pre teba zakázaný ten chalan, tak ho ber ako normálneho človeka. Po čase ho budeš brať ako kamaráta, no kdesi vo vnútri srdca ho budeš stále ľúbiť,“ povedal Mark a objal ma. Odišiel z izby a ja som tam ostala premýšľať.
Zavriem si oči a stále myslím na Jamesa. Vidím jeho obraz, úsmev, jeho oči a cítim tú lásku, čo ku nemu cítim. Stále mám však zavreté oči.
Zrazu však zbadám s Jamesom aj Timeu. Veď som si ju nepredstavovala, tak ako ju môžem vidieť vo svojej hlave? Vidím ich ako sa držia za ruky a kdesi kráčajú. Tú cestu spoznávam. Je to cesta kúsok od nás. Pozrela som sa von oknom a zbadala som ich tam.
,,Možno to je len náhoda,“ poviem si sama pre seba. Ale ako to je možné? Myslím na nejakého človeka a vidím, čo robí. Je to naozaj čudné.
Mám nápad. Budem myslieť na Marka a keď budem vedieť čo robí tak sa ho opýtam, čo vlastne robí. Sústreďujem sa na brata. Obraz sa mi vyjasňuje a vidím, ako si pozerá nejakú fotku.
Leží na posteli a tú fotku si drží v ruke pred sebou. Uprene sa na ňu pozerá a má smutné oči. To dievča z tej fotky odniekiaľ poznám, no neviem si spomenúť odkiaľ. Hnedé vlasy, modré oči a prekrásny úsmev. Túto istú fotku som kdesi videla.
Otvorím si oči a idem sa pozrieť, čo robí brat. Pomaly nakuknem do jeho izby a vidím, že leží na posteli a v ruke si drží tú fotku. Odídem do svojej izby a stále mi vŕta, čo je vlastne na tej fotke.
,,Emma,“ poviem si potichu. Na tej fotke bola Emma. Mark s ňou chodil. Bola strašne milá a zábavná. S bratom boli pre seba stvorený. Raz však boli na dovolenke v Taliansku. Už sa vracali lietadlom domov. Z letiska si vyzdvihli svoje auto a už sa tešili domov. Kilometer pred ich domom vyletelo zo zákruty auto.
Vrazilo do nich celou silou. Ten šofér z miesta ušiel a doteraz ho nenašli. Emmni rodičia zostali nažive. Mali len drobné modriny. Emma však vtedy zomrela. Na mieste bola mŕtva. Nemala ani zlomený väz a preto sa zdalo lekárom čudné, prečo vlastne zomrela. Dodnes sa to nedozvedel.
Prebehli už dva roky a Mark sa z toho ešte nedostal. Najväčšou oporou mu bol vtedy Tim. Pomohol mu sa nejako z toho vymotať. Emmini rodičia sa odsťahovali preč zo štátu a nikdy som ich už nevidela. Ak však som teraz práve videla, čo robí Mark, tak potom mám zvláštnu schopnosť.
Ten chalan z e-mailu má v niečom pravdu a ja ju chcem vedieť. Za každú cenu.
Komentáre