Týždeň prešiel ako voda a je zas víkend. Niežeby som sa netešila, práve naopak, ale víkend znamenal pre mňa niečo ako utrpenie. Skoro každý víkend chodím von s Timeou a ide s nami aj James. James sa na mňa díval vždy sklamane.
Mohla som už s ním konečne byť, lenže je tu jedna veľká prekážka – Timea. Je doňho buchnutá a nechcem jej nič skaziť. Sedím v kuchyni a rozmýšľam sama nad sebou. Pijem čaj a dívam sa von oknom. Pomaly už prichádza zima a je to aj vidno.
,,Dobré ráno Lucy,“ povedala mama, keď vošla do kuchyne.
,,Dobré,“ odpovedala som jej.
,,Čo si niekoho zakliala na žabu, keď si taká?“ opýtala sa ma. Zabehol mi čaj a skoro som sa začala dusiť.
,,Nie nikoho som zatiaľ nezakliala,“ povedala som jej. Aj keď tak rozmýšľam, tak by nebol zlý nápad s nikým takto skoncovať.
,,Pôjdeš dnes so mnou večer na obhliadku?“ opýtala sa ma mama. Na obhliadku som s mamou chodila rada. Bol vždy pekný večer a my sme sa vozili v policajnom aute po meste.
,,Pôjdem,“ povedala som jej.
,,Včera som bola s otcom. Už vie, že o tom vieš,“ povedala mi. Ak som to však dobre pochopila tak ide o to čarovanie.
,,A čo na to povedal?“ opýtala som sa jej.
,,Iba to, že sa máš tých darov zrieknuť,“ nechápala som tomu.
,,A prečo by som sa ich mala zrieknuť?“ opýtala som sa jej.
,,Si v ohrození Lucy. Súhlasím s otcom. Najlepšie by bolo keby si sa tých darov zriekla už navždy.“
,,A prečo? Len ja môžem vyslobodiť Čiernych čarodejníkov,“ nechápala som. Prečo by som sa ich mala zrieknuť.
,,Je to riskantné Lucy. Po tebe prídu ďalší čarodejníci a tí ich budú môcť tiež vyslobodiť. Niečo sme ti zatajili. Si z rodu Waylinovcov. Sú zakliati aby nikdy neboli šťastný v láske. Vždy budú trpieť,“ povedala mi mama.
,,Čarovania sa nikdy nevzdám a nešťastná som po celý život,“ povedala som mame a odišla som do svojej izby. Zabuchla som za sebou dvere a rozmýšľala som nad tím. Lenže ak je pravda, že Waylinovci sú zakliaty v láske, tak láska medzi mnou a Jamesom je ešte viac zakliata.
Porušujem dva zákony keď som zaľúbená do Jamesa. To, že Biela čarodejnica nemôže byť zaľúbená do Čierneho čarodejníka, a že som zaľúbená a nikdy nebudem šťastná, lebo taký je zákon.
,,Ako ja nenávidím tých, čo vymysleli tie zákony!“ zakričím si sama pre seba. V tom sa mi zjavili písmená. Lietali vo vzduchu a pomaly tvorili nejakú vetu.
,,Ak nenávidíš dané zákony, tak nenávidíš Bielych anjelov. Sme tí najmocnejší a zákony meníme a píšeme my. Zakliatie môžeme však iba zmierniť. Lucy Waylinová, veľká láska dokáže čokoľvek.“ Moc som tomuto nerozumela. Priznám sa vôbec som tomu nerozumela. Láska dokáže čokoľvek. Ak by dokázala tak mama s otcom sú ešte stále spolu.
Je už pomaly večer. Rozmýšľam či vôbec pôjdem s mamou na obhliadku. Idem a hotovo! Nezabráni mi v tom nič aj keď som sa s mamou trocha pohádala. Vyjdem von a nastúpim si do auta.
Čakám už len na mamu. Tá keď ma zbadala v aute, v prvom rade sa najprv zdesila a v druhom rade neverila tomu, že pôjdem s ňou. Nasadla si do auta a naštartovala ho. Nespýtala sa ma nič. Vedela aj tak, že jej nič neodpoviem.
Po chvíli jej to však moc nedalo.
,,Prepáč mi za to, že chceme od teba aby si si vzala svoje dary. Musíš pochopiť, že to je len pre tvoje dobro,“ ospravedlňovala sa mi mama.
,,To nevadí. Lenže jedno mi nedá pokoj. Prečo sú Biely anjeli proti tomu aby sme boli šťastný,“ opýtala som sa mamy.
,,To zakliatie má na svedomí Sebastian Waylin. Zaľúbil sa do jedného dievčaťa. Mal ju rád až keď však nezistil, že zabila svoju rodinu. Bola to totiž Čierna čarodejnica,“ povedala mi. Nakoniec toto všetko na svedomí bude mať moja vlastná rodina. Ak sa tá moja rodina zaľúbila do Čiernej čarodejnice a ak to bolo v tomto meste tak bol zaľúbený do Timei.
,,A nevieš ako sa volala tá čarodejnica?“ pýtala som sa zvedavo mamy.
,,Asi Jenny. Záhadné je však, že žiadna Jenny ako Čierna čarodejnica neexistuje. Ako keby zmizla.“ Takže to Timea nie je. Po asi tak piatich minútach sme prechádzali okolo Timeinho domu. Spomenula som si hneď na Jamesa. Ani neviem ako ale sústredila som sa naňho a videla som na čo myslí.
Bola som v jeho myšlienkach a videla som samu seba. Myslí na mňa a aj viem ktorý deň. Je to prvý deň, čo som prekročila prah tejto strednej školy. Pamätám si aj ja, že som sa naňho dívala. Oprela som sa o okno v aute a usmievala som sa.
Viem, že ho nikdy nebudem môcť ľúbiť, no nikdy však naňho nebude myslieť v zlom. Mama sa na mňa dívala prečo sa vlastne smejem.
,,Na čom sa smeješ?“ opýtala sa ma. ,,Si zaľúbená?“ opýtala sa ma a celá zvedavá chcela vedieť kto to vlastne je.
,,Som zaľúbená, no nešťastne,“ povedala som jej. Zarazilo ju to. Videla som na mame, že to nechápe a tak som jej to trocha vysvetlila. ,,Som zaľúbená do jedného chalana a aj on do mňa,“ povedala som jej.
,,Tak prečo si nešťastná? Dajte sa predsa do kopy nie?“ Keby len vedela aké je to ťažké.
,,Problém je v tom, že on už má babu.“ Tomu mama tiež moc nepochopila.
,,Tak je v ňom chyba a nevie sa rozhodnúť koho má naozaj rád,“ povedala mi mama.
,,O tom pochybujem. Tá chyba je vo mne. Waylinovcom je láska jednoducho zakázaná,“ povedala som a pokúšala som sa zadržať slzu. Možno som sprostá, keď naňho stále myslím. Po chvíli sa však niečo deje.
Sme pri skalách a mamu nejako neposlúcha volant. Horšie je, že nemôže ani brzdiť. Obidve sme splašené a nevieme čo sa deje. Rútime sa rovno na tie skaly. Kryjem si tvár aby som nevidela ten náraz.
Už sme asi len meter od toho a ja sa zrazu ocitnem na ceste. Vidím ako auto narazilo do tých skál. Nevyzeralo to, žeby sa stalo niečo strašné.
,,Lucy kde si?!“ kričala na mňa mama. Ja som bežala ku autu, no niečo ma zastavilo. Dívala som sa ako niekto prichádza ku autu a zrazu vidím len silno zelenú žiaru. Nevidela som tomu človeku do tváre a ani som nevedela kto to je. Bola predsa len tma.
Zrazu sa tá postava otočila ku mne a vyslala na mňa tiež zelenú žiaru. V tom som upadla do bezvedomia.
Komentáre