Ja a môj svet

Už som na ceste za Timeou. Po ceste si opakujem v hlave, čo sa všetko cez tento deň udialo a čo ma ešte len čaká. Čo mi chce vlastne také Timea povedať? Ak je to súrne, tak je to aj vážne. Pri Timei si nikto nemôže byť istí.

Stojím pred jej domom a zazvoním na zvonček. Čakám, čakám, čakám a čakám. Nikto neotvára. Zazvoním ešte raz. Čakám, čakám, čakám a ktosi pomaly otvára dvere.

„Ahoj, Lucy, som rada, že si prišla,“ vybehla na mňa  Timea z poza dverí.

„Ahoj,“ povedala som.

„No poď dnu, veď nehryziem,“ povedala mi.

„No nie som si istá,“ povedala som si po tichu a usmiala som sa pomedzi zuby.

„Hovorila si niečo?“ opýtala sa ma Timea.

„Nie nič som nehovorila,“ povedala som jej. Ešte všetko neviem o Čiernych čarodejníkoch a teda ani netuším, čo robia po nociach. Možno naozaj vyciciavajú krv. Ale toto si už robím srandu.

Ale i keď, zas také nemožné to nie je. Veď žijem v meste kde aj nemožné je možné.

„Tak musím ti niečo povedať,“ povedala Timea po tom, čo sme vošli do jej izby. Zatvárila sa zdesene ale aj smutne.

„A čo mi chceš povedať?“ opýtala som sa jej.

„Veríš na nezmysly?“ opýtala sa ma.

„Verím, veď v poslednej dobe, čo sa mi udialo nič nedáva zmysel,“ povedala som jej.

„Aha. Začnem inak. Vieš kto bol Sebastian Waylin?“ opýtala sa ma na niečo, čo som vedela. Aspoň niečo.

„Je to môj pra pra starý otec,“ povedala som jej . Timea ostala ticho a aj prekvapená, že to viem.

„Musím ti povedať niečo o ňom a nás.“

„A čo také,“ opýtala som sa. Vedela som, že mi pravdepodobne bude klásť otázky, že či neviem náhodou čarovať alebo, či neviem náhodou niečo viac o nich.

„Žijeme večne,“ povedala Timea a čakala, že budem prekvapená. Prekvapená však ostala iba ona. Prekvapilo ju, že si z toho nič nerobím. „Ty nie si prekvapená?“ opýtala sa ma.

„Nie niesom. Viem, že si Čierna čarodejnica a aj tvoji kamaráti,“ povedala som jej.

„A od koho to vieš všetko?“

„Od tvojho brata Gabriela a ostatné sa povráva v mojej rodine,“ povedala som Timei a usmiala som sa.

„Lenže niečo ešte nevieš. Gabriel nie je môj brat. Máme síce rovnaké priezvisko, lenže to má aj James, Michael a George.“

„A čo Maggie?“ opýtala som sa na šiestu osobu, čo zaklial Sebastian Waylin.

„Odkiaľ o nej vieš?“

„V poslednej dobe mám celkom živé sny. Videla som ako vás Sebastian Waylin zaklial a z toho som vydedukovala, že patrí ku vám. Ale vráťme sa ku tomu, že nie ste rodina. Tak prečo máte všetci rovnaké priezvisko?“

„Prečo? Ani neviem. Keďže Gabriel je z nás najstarší, tak sa ponúkol, že môžeme prebrať jeho priezvisko a budeme sa pred ľuďmi vydávať ako rodina. Boli sme siedmy. Lenže Jenny sa niekam vyparila a už som ju nikdy nevidela.“

„Ty si poznala Jenny?“ opýtala som sa. Jenny, to meno mi niečo hovorí. No jasné! Sebastian bol do takej zaľúbený.

„A ty ju poznáš? Jenny bola veľmi milá a stále chodila prosiť k Sebastianovi o odpustenie nás všetkých. Sebastian jej hovoril, že on už nemôže kliatbu zrušiť. Vraj by ju zaklial ešte viac Georg a Michael mi raz hovorili, že ju videli v lese. Lenže im moc neverím. Jenny som poznala dobre a vždy by sa vrátila ku nám,“ povedala Timea.  Už mi to celkom zapadá. Jenny niekam zmizla a preto nik nepozná Čiernu čarodejnicu menom Jenny.

„A je tu James?“ skočila som na inú tému.

„James? Toho som už dávno nevidela,“ povedala Timea a tím ma prekvapila.

„Ale veď v piatok bol u mňa doma,“ povedala som a Timea ostala ako z kameňa.

„On bol u teba doma? A je vlastne v poriadku?“ opýtala sa ma.

„Bol u mňa doma. Bol aj v poriadku, lenže povedal, že musí odísť pre niečo čo by som mu nikdy neodpustila a odvtedy som ho nevidela. Myslela som si, že bude tu.“

„Tu bohužiaľ nebol. A prečo bol za tebou?“

„Bol sa na mňa pozrieť a povedať mi, že . . . .“

„Čo ti povedal?“

„Povedal mi, že je Čierny čarodejník a, že ma miluje,“ tú poslednú časť vety som povedala rýchlo, aby to nestihla počuť.

„On ti povedal, že ťa miluje?“ opýtala sa ma Timea pričom sa pomaly začínala smiať.

„Áno.“

„Ja som vedela, že sa dáte do kopy. Aj Daniel bol tým presvedčený.“

„Čo? Vy sa o mne rozprávate medzi sebou?“ vyšla som po Timei ale pravdaže iba zo srandy.

„Veď treba niekoho ohovárať, no nie?“ povedala Timea a smiala sa. Pravdaže aj ja s ňou. Brala som to zo srandy, spolu sme si ľahli vedľa seba na posteľ a dívali sme do stropu.

„Zvláštne. Daniel miloval aj mňa a aj teba . . . ,“ povedala som.

„A ja som zas milovala aj Daniela a aj Jamesa,“ povedala Timea. „Akurát len vy dvaja ste boli zaľúbený len do seba,“ dodala ešte Timea.

„Ako len, veď pokiaľ viem tak chodil aj s tebou.“

„To naše chodenie. Priznal sa mi, že chodil so mnou len preto, aby sa bližšie zoznámil s tebou. Vraj nikdy nebol do mňa.“

„Ale veď som vás videla ako sa bozkávate.“

„Vyskúšali sme to len raz. Keď sme sa však dobozkávali, povedal mi, že ma berie iba ako sestru a takto by to nešlo. Akonáhle sme sa rozišli, chcel byť len s tebou. Niekedy si pamätám ako mi hovoril o tebe, keď ťa zbadal prvýkrát pred školou. Rozplýval sa len keď to hovoril. Máš naozaj veľké šťastie, že máš takého dobrého chalana. Stráž si nech ti už nikdy nezmizne.“

„Lenže on mi už zmizol,“ povedala som a ostala som smutná. Nevedela som kde je teraz James. Tak rada by som ho chcela vidieť.

Chcela by som sa pritúliť k nemu a cítiť jeho vôňu. Chcela by som, aby . . . . aby . . . . . konečne prišiel a nikdy by ma už neopustil.

            Dlho sme sa ešte rozprávali, no zaujímalo ma, kde vlastne bývajú ostatní z ich „rodiny“. Timea ma previedla najprv po dolnom poschodí a potom prestúpili horné poschodia. Veď majú trojposchodový dom a obhliadka po ňom bude trvať hádam aj hodinu.

„Tak toto je Georgova izba,“ povedala Timea a otvorila dvere. Mal tam všelijaké prístroje a všelijaké kábliky. „George je „trochu“ posadnutý technikou. Má to aj svoje výhody. Jednoducho je geniálny a nikto sa mu po technickej stránke nevyrovná,“ povedala Timea aby ma oboznámila s “jej rodinou“.

„Veď máte tiež dary, nie?“

„Máme a George má práve takýto dar. V tých písmenkách a číslach vidí omnoho viac ako bežný človek.“  Prestúpili sme na koniec chodby. „A tu má zas izbu Michael,“ povedala a otvorila ďalšie dvere.

Ten tam mal zas všelijaké staré knihy a na stole som si všimla, že tam má nejaké náčrtky. Všimla som si, že tam má náčrtok aj toho prívesku, čo mám na krku.

„Čo je to za prívesok,“ zodvihla som ten papier a opýtala som sa Timei.

„Vraj nám to povie keď bude ten správny čas a keď všetko rozlúšti.“ Vyšli sme z jeho izby a smerovali sme na ďalšie poschodie.

„A toto je zas Gabrielova izba.“ Timea otvorila dvere. Všade samé autá. Plagáty, hračky, nákresy. Všade kde sa pozriete samé auto.

„Skúsim tipovať. Gabriel má dar na autá?“ opýtala som sa.

„Nie. Autá sú jeho záľubou, ale jeho dar je úplne iný. Vie totiž lietať a to sa len tak často nevidí. A zabudla som ti povedať Michael vie čítať myšlienky, takže si naňho dávaj pozor, čo si myslíš“ povedala mi Timea a usmiala sa na mňa. Podišli sme ďalej ku ďalším dverám.

„Tu býva Maggie.“ Vošla som do Maggienej izby a videla som obyčajnú izbu plnú kvetov. „Maggie má dar, že môže rýchlo bežať a okrem toho miluje prírodu. Veď sama vidíš,“ povedala mi Timea a usmiala sa na mňa.

„A prečo tú má dve postele? Čo s niekým býva?“ opýtala som sa.

„Skôr bývala. Maggie bola mladšia sestra Jenny a bývala tu v izbe. Oni dve boli jediná rodina.“

„A aký mala ona dar?“

„To nikto nevedel. Nechcela o ňom hovoriť. Vraj je obyčajný ale to sme jej neverili. Ona sama bola totiž neobyčajná,“ povedala Timea a zdalo sa mi, že jej chýba.

Viem boli ako rodina a aj viem ako sa cíti. Veď aj ja som stratila rodinu. Moja mama bola pre mňa všetkým. Zatvorili sme dvere a pokračovali sme ďalej.

„A toto je Jamesova izba,“ povedala a otvorila dvere. Skoro mi vypadli oči z jamiek. Jeho izba bola ako moja. Tej istej šedej farby. Tak isto poukladaný nábytok. Dokonca mal nad posteľou zavesené tričko ale so svojím menom a nie s Black Stars.

„Kedy si premaľoval izbu?“ opýtala som sa celá ohromená podobnosťou našich izieb.

„Nikdy si ju nepremaľoval. Ako sme sa sem nasťahovali, tak si dal takto nafarbiť steny a nikdy tú farbu nezmenil. Prečo sa pýtaš?“ opýtala sa ma Timea.

„Moja izba vypadá dosť podobne.“ Celá ohromená som sa vybrala von z izby. No na chodbe som zbadala Jamesa. Zľakla som sa a nevedela som, čo mám robiť. Na chvíľu som však zavrela oči a už tam nebol.

„A James má dar . . .“ Timea nestihla dopovedať.

„Má dar premiestňovať sa,“ dopovedala som.

„Ako to vieš?“ opýtala sa ma.

„Práve som ho videla.“ Timea aj ja sme boli vedľa. Lenže bola som aj šťastná. Videla som ho a aspoň viem, že žije.

„A aký máš ty dar?“ opýtala som sa Timei.

„Viem hýbať vecami. A naozaj si videla Jamesa?“ Stále mi s touto otázkou nedala pokoj. Pýtala sa, prečo ho ona nevidela, no nevedela som odpoveď. Mne stačilo, že som ho videla. Nič viac a nič menej.

            Vrátili sme sa naspäť do Timeinej izby. Vtedy som zbadala jej tašku a iniciály S.W., keď som sa na ne pozrela napadla ma otázka.

„Prečo máte na taške iniciály S.W.?“ opýtala som sa. Timea sa pozrela na tašku a potom na mňa.

„To aby sme nezabudli kto nás zaklial. Aby sme nezabudli prečo nás zaklial,“ povedala mi a ostala smutná. Chcela som prejsť na inú tému, no stále ma nejako nič nenapadalo.

„A aké to je žiť večne?“

„Celkom dobré. Keď žiješ so svojimi kamarátmi, tak ti to nepripadá tak dlho. Lenže keď si spomenieš na minulosť strašne to bolí,“ povedala Timea a pri poslednom slove jej vyhŕkli slzy.

„Timea nechcela som ťa rozplakať,“ hovorila som jej. Objala som ju a utešovala ju.

„Vieš čo?  Zaslúžim si to!“ povedala Timea po tom čo sa odtiahla odo mňa.

„Čo to hovoríš? Nechápala som prečo to vlastne hovorí.

„Zaslúžim si to. Zabila som svoju rodinu,“ hovorila ďalej.

„Ale ty za to nemôžeš. Bola si predsa zakliata,“ nechcela som aby mi hovorila o tom ako zabila svoju rodinu.

„Je to moja chyba. Keby som cez spln nosila okuliare ako to je Bielym čarodejníkom kázané nič by sa nestalo. Lenže našiel sa jeden Čierny anjel čo to využil a zaklial ma. Zabila som svoju sestru. Potom keď sa všetko po dlhšej dobe všetko odhalilo, vlastní rodičia ma vyhodili z domu a povedali mi, že sa ku mne nikdy nepriznajú. Vtedy sa mi zrútil celý svet. Keď odhalili aj ostatných spojili sme sa a skrývali sme sa v lese. Vtedy nás hľadalo celé mesto s čele so Sebastianom Waylinom. Keď nás zaklial ešte sme nevedeli, čo nás vlastne čaká. Prešli roky a videli sme ako umierajú naše rodiny. Dnes keď si spomeniem na to je mi do plaču. Vidím milovaných ľudí ako zamierajú a ja s tým nemôžem nič robiť. Absolútne nič,“ povedala Timea pri čom plakala.

Objala som ju znovu a utišovala som ju a pomáhala som jej na to zabudnúť. „Preto si naša jediná záchrana. Len ty nás môžeš zachrániť od tohto večného mučenia. Sebastiana som mala rada ako brata ale teraz ho preklínam aj keď už je mŕtvy. Nemám nič proti tvojej rodine ale mám nevyriadené účty so Sebastianom. Pomôžeš nám?“ pýtala sa ma Timea. Viem, že Sebastian nemal právo zobrať im smrteľnosť ale predsa je to len moja rodina. Lenže za rodinu pokladám aj Timeu, Jamesa, Georga, Michaela a aj Maggie. Síce som ju videla iba dvakrát (keď ma strihala a v mojom videní), ale predsa patrí ku nim.

„Pokúsim sa o to. Ale prečo mi nič nerobí keď nenosím tie okuliare?“ opýtala som sa jej. Timea bola šťastná, že som povedala áno.