Ja a môj svet

Už som pred domom a dúfam, že mama ešte nie je doma. Nechcem aby sa ma pýtala kde som bola. Otvorím dvere a počujem mamu. Dúfam, že prekĺznem ticho a pomaly, aby si ma nevšimla. Lenže len, čo vkročím dovnútra, trošku viac som buchla do dverí a tie sa ozvali poriadne po celom dome. ,,Lucy to si ty?“ opýtala sa ma mama. ,,Áno som,“ povedala som pomedzi zuby. ,,A ako bolo vonku s kamarátkou?“ opýtala sa ma. Odkiaľ vie, že som bola vonku s niekým? ,,Dobre,“ povedala som a vyparila som sa rýchlo po schodoch do svojej izby. Zavriem za sebou dvere a vydýchnem si. Okrem maminho hlasu počujem aj nejaký iný. Pootvorím dvere a kukám do obývačky. Poza zábradlie sledujem, kto to tam len tak môže byť. ,,Lucy, čo tu robíš?!“ skríkol po mne Mark. Zľakla som sa ho. ,,Mark neľakaj ma,“ povedala som mu a pozrela som sa naňho, no tento krát nie do očí. ,,A kto si, že ma poznáš?“ opýtal sa ma. Skoro som zabudla, veď som ostrihaná a ani sama seba som nespoznala. ,,Som Lucy tvoja milovaná sestra a ak si si nevšimol tak som ostrihaná,“ dúfam, že to Mark pochopil. ,,Ja žiadnu milovanú sestru nemám a mal som jednu ale tá ušla z domu za otcom,“ povedal a usmial sa. Pochopila som, že si robí zo mňa srandu a, že chce vedieť ako to dopadlo s otcom. ,,Poď radšej do mojej izby.“ ,,Tak, čo ako to dopadlo?“ pýtal sa ma celý nedočkavý Mark. ,,Všetko dopadlo v poriadku a udobrili sme sa a kto je to tam dole?“ opýtala som sa Marka. ,,Dole je Timov otec a to mi vlastne hovorí, že ma Tim čaká v mojej izbe, tak ahoj.“ Ešteže sa nepýtal, odkiaľ mám nový účes. Vysvetľovať mu to všetko celé je hrozne na dlho. Všimla som si však tiež aj niečo úplne iné. Timov otec a moja mama sú stále spolu. Jason Lowskoven – čiže Timov otec je vdovec už päť rokov a nejaký závažnejší vzťah zatiaľ nechce. Na maminej tvári vždy vidím šťastie, keď od nás odíde. Žeby to bolo od toho, že konečne odišiel? Určite nie. Spojuje ich práca a to, že obaja stratili svoju polovičku. Timov otec ju stratil už navždy, ale mama len kvôli tomu, že sa rozviedla. Ale pre mňa vždy ostane otcom len môj skutočný otec. Z izby som počula, že Tim a jeho otec už odišli. Zídem do kuchyne sa najesť. Sedím už za stolom, keď sa ma mama spýta: ,,Na čo si bola za otcom?“ Zaskočilo ma to, odkiaľ to mohla vedieť. ,,Videla som ťa s ním,“ pokračovala mama. ,,Bola som sa ním udobriť,“ poviem a pozriem sa na mamu. Tá sa po mne pozrie a nemá slov. ,,Lucy, kto ťa strihal?“ opýtala sa úplne na niečo iné. ,,Kamarátka Maggie, prečo sa pýtaš?“ ,,Lebo si sa zmenila a čo sa týka otca, tak je to len tvoja vec. Ja som aj tak chcela, aby ste sa konečne udobrili,“ povedala mama a odišla. Mojej mame bolo celkom jedno, čo robím doma. Vždy chcela mať pokoj v rodine. Žiadne hádky a žiadna nenávisť. Niekedy mi mama pripadala ako anjel. Za anjela považujem aj brata Marka. Vždy chápe ako sa cítim a vždy vie aj to, čo potrebujem. No napriek tomu sa stále cítim osamelá. Ešte som vám zabudla povedať o jednom mojom malom tajomstve. Píšem si cez internet s jedným chalanom. Nepovedali sme si ako sa voláme, neposlali sme si ani fotky a ani sme si nenapísali kde bývame. Píšeme si len tak a jemu sa páči jedna baba. Lenže ho odmieta. Píšeme si už asi tri roky a obidvaja sa zaujímame o hokej. Hlavne o tíme Black Stars. Lenže v poslednom čase sa mi nejako neozval. Bohužiaľ. ,,Lucy hádaj čo je v televízore?“ kričí na mňa Mark z obývačky. ,,Netuším.“ ,,Tak sa poď pozrieť.“ Pomaly sa presúvam do obývačky a som ,,strašne,, zvedavá, čo len také mohol Mark nájsť v televízore. Ako však pomaly prichádzam, tak pomaly aj počujem veľmi známy zvuk. To hádam nie. Poviem si v mysli a otvorím dvere. Na tvári sa mi zjaví úsmev od ucha k uchu. V televízore dávajú hokej. Black Stars verzus Smerlis. To bude zaujímavé kukanie. ,,Tak čo Lucy, vyhrajú?“ opýtal sa ma Mark. ,,Ničomu inému ani neverím,“ poviem mu a sadnem si k nemu na pohovku. Pritúlim sa a dívame sa na veľmi zaujímavý hokej. Zrazu mi zazvoní mobil. Zdvihnem a poviem: ,,Prosím.“ ,,Ahoj Lucy, tu je otec. Dívaš sa na hokej?“ opýtal sa ma. ,,Áno aj s Markom.“ ,,A chceli by ste ísť takto o mesiac do hlavného mesta na hokej v hlavnej úlohe Black Stars?“ opýtal sa ma a bolo jasné akú odpoveď mu dám. ,,Áno, áno, áno,“ začala som vrešťať a skákať od šťastia. Mark sa po mne díval a nechápal, čo sa mi stalo. ,,Tak o mesiac pre vás prídem. Ahoj a pozdravuj Marka.“ ,,Ahoj,“ povedala som a zložila som. Pomaly som sa nadýchla a kľudom som povedala Markovi: ,,pozdravuje ťa otec.“ Mark nechápal. ,,A to si kvôli tomu len tak vrešťala?“ opýtal sa ma. ,,Nie o mesiac ideme do hlavného mesta na Black Stars,“ povedala som a usmiala som sa. Mark sa postavil a nemohol veriť tomu, čo som mu povedala. ,,To . . . myslíš vážne?“ opýtal sa ma a stále neveril. ,,Ako som povedala.“ V tom Mark vyskočil a chytil ma a začal so mnou točiť od šťastia. ,,Gól!!“ ozvalo sa z televízora. Hľadeli sme na televízor, kto to vlastne dal. Hľadíme na tabuľku a vidíme, že Black Stars dali prvý gól. Mark zas začal šalieť. Vrieskali sme a kričali od šťastia. ,,Čo sa tu deje?“ opýtala sa nás mama, ktorá vošla do obývačky. ,,Ideme do hlavného mesta sa dívať na Black Stars,“ povedal Mark. Mama sa na nás dívala ako neviem na čo. ,,A to sami?“ opýtala sa nás. ,,Nie s otcom,“ povedal brat. ,,Aha, tak dobre,“ povedala mama a usmiala sa. Odišla z obývačky a ja s Markom sme sa naspäť obrátili k hokeju. Brat ma objal a obidvaja sme sa k sebe pritúlili. Mali sme sa jednoducho radi a to je na nás výnimočné.