Ja a môj svet

Ráno som sa zobudila a kukám na nohu "To čo!?" moja noha bola opuchnutá, akože som to brala v pohode to prejde. O chvíľu behania po dome som zistila, že to len tak nezmizne. Teraz sedím doma a ani v škole nie som. A to som mala mať dneska 8 hodín. Teraz mám pravú nohu namočenú vo vedre s horúcou vodou a liečim si tú čudnú napuchlinu. Z čoho to ma? Možno som bola námesačná a kdesi som zakopla. Je to dosť možné, ale tak hádam by si to niekto všimo, že behám po dome, či? :) Má to výhodu. PO 1., : som doma :) koho by to netešilo Po 2., : môžem pokračovať v mojich poviedkach a konečne ich dopísať. Po 3., : cez 7 a 8 hodinu budem štvať spolužiakov na Facebooku a vysmievať sa že musia byť s tým drzým učiteľom na hodine. Myslím, že im chýbať asi nebudem. Možno tak učiteľlovi. V našej skupine je nás iba 2 dievčatá. JA a moja naj kamarátka a aj tá ide dneska preč zo školy, lebo ide k očnému. Chalani tam budú sami. Chúdence :) ľutujem ich, lebo zas určite učiteľa napadne "A napíšeme si písomščku" :) a bude sa čudovať ten učiteľ, že prečo nikto neodporuje proti písomke. Prečo? Lebo tam nebudem ja. Ja sa s ním vždy hádam. Bude mi chýbať to, že tam nebudem...... blbá noha. Na jednej strane sú tu výhody, ale na druhej? Budem dopisovať poznámky ...nop paráda úžastné......Nech na mňa spadne skriňa ako v nedeľu a nech mi tentokrát zlomí ruku. Nie zlomiť nie. Mama mi zrušila poistku, lebo zas čosi vymýšľali. "O 2 roky budete mať pokoj," hovorila tá milá teta u nás doma spred dvoch rokov. O dva roky: "môžete zrušiť poistku a začať ju od znova. A vtedy budete mať pokoj," úžas stavm sa ž eo ´dalšie dva roky zas bude sedieť u nás v obývačke tá milá teta a hovoriť, ž eo dva roky bude lepšie :) nevadí. peniaze z poistky ide na výlet do paríža, čo pôjdem v septembri zo školy. Takže ďakujem milá poisťovňa za domotanú poistku. Idem do Paríža :)