Bolo a ešte len bude
„Lilyen, si v poriadku?“ opýtala sa ma Bellatrix, keď som ju vôbec nepočúvala.
„Čo si hovorila?“ opýtala som sa a pretrela som si oči. Bellatrix len nechápavo pokrútila hlavou.
„Je to pravda, že chodíš s Regulusom? Regulusom Blackom?“ opýtala sa a zvedavo na mňa hľadela. ,,No tak Lilyen, povedz mi to! Veď sme kamarátky.“
Tak to bola Bellatrix, ako som ju poznala ja. Zvedavá a nikoho nenechala na pokoji, pokiaľ jej nevyzradil svoje tajomstvo. Vedela som, že nemám východisko, a tak som musela s pravdou von.
„Áno, chodím s ním,“ povedala som a na Bellatrixinej tvári sa zjavil úsmev.
„Ale si sa prekonala, Lilyen. Takže si si trúfla aj na Blacka a vydarilo sa,“ povedala a smiala sa. „Človek by povedal, že by si šla skôr po Siriusovi ako po jeho bratovi.“
„Sirius je síce lákavý, ale zradil predsa nás – čistokrvných. S takým sa ja vláčiť nebudem,“ povedala som a usmiala som sa.
„Takže dodržuješ Neporušiteľnú prísahu,“ povedala spokojne Bellatrix.
„A aj ju dodržím. Ako som sľúbila pred dvoma rokmi: Nikdy sa nevydám za Chrabromilčana aj keď je z čistokrvnej rodiny,“ odcitovala som to isté ako s pred dvoch rokov.
Tento sľub som zložila aj s Bellatrix vo štvrtom ročníku. Už to budú presne dva roky, keď sme zložili túto prísahu. Nemali sme sa čoho obávať. My sme o zradcov krvi ani len nezakopli, aj keď sa nám niektorí hádzali pod nohy a to doslovne. My sme mali svoju budúcnosť už vysnívanú. Vziať si čistokrvného čarodejníka, ktorý je významný a mocný, a pravdaže musí byť prívržencom Temného pána.
„Tak tu je moja láska,“ povedal Regulus, keď vošiel do nášho kupé a pobozkal ma. Počula som ako sa Bellatrix dusí od smiechu a ja som sa tiež nemohla udržať. Tá keď sa začala smiať, tak to bolo nezadržateľné.
„Ahoj,“ povedala som Regulusovi, keď sa odtiahol a sadol si vedľa mňa. Zobral si moju ruku a hladkal ju. „Chcel by som ti dať niečo,“ povedal a z habitu si vytiahol malú striebornú škatuľku. ,,Otvor.“
Otvorila som ju. Bellatrix zhíkla a zakryla si ústa rukami. Ja som akoby skamenela. Nevedela som, čo mám povedať, a čo mám robiť. V striebornej škatuľke na zamatovej látke bol položený malý prívesok s erbom Blackovcov. „Ja....to...... Regulus to nemôžem prijať.“
„Ale, áno môžeš,“ povedal Regulus a prívesok s retiazkou vybral zo škatuľky. Rozopol ho, dal mi ho na krk a naspäť zapol. „Každí by mal vedieť, že patríme k sebe.“
Pobozkal ma a odišiel z kupé. Ja som tam ostala stále nemá a Bellatrix tiež nemala slov. Obe sme sa dívali na ten prívesok a mysleli sme na to isté.
„Vieš, čo to znamená, že?“ opýtala sa Bellatrix a ja som len prikývla.
„Som s ním zasnúbená,“ povedala som a ostala som z toho vedľa. Veď idem len do šiesteho ročníka. Som ešte mladá na zásnuby s človekom, s ktorým som začala chodiť len cez letné prázdniny.
Vlak zastavil. Všetci sa vybrali ku škole. Začal sa môj šiesty rok na tejto škole. Bude asi jeden z najťažších. Už nebudem po škole chodiť ako slobodné dievča, ktoré si môže ku chalanom dovoliť čokoľvek. Moja sloboda je preč. Navždy odíde s týmto vlakom.
Je tu ešte však jedna nádej. Možno keby sa Regulus zaľúbil do niekoho iného. Dal by mi voľnosť a ja by som bola zas slobodná...
Vtedy som si uvedomila jednu vec: JA NECHCEM BYŤ MAJETKOM REGULUSA BLACKA. NIKDY!
Po príchode so Slizolinskej miestnosti na mňa hneď skočil Regulus. Objal ma a pobozkal ma. U malých prvákov to vyvolalo smiech, no u starších skôr dôvod na pozornosť, lebo sa niečo deje.
Potom si už len pamätám ako Regulus na celú miestnosť vykričal, že som jeho majetkom. Vlastne majetok ako majetok. Povedal, že snúbenica, ale pre čistokrvných to znamená majetok.
Vošla som do izby a zavrela som za sebou dvere. Sadla som si na posteľ a začala som plakať. Išlo to zo von. Začala som si uvedomiť, že niet východiska z Regulusových pazúrov.
Zobrala som vankúš a hodila som ho do zrkadla. Postavila som sa a išla som späť preň. Zadívala som sa do zrkadla . Prečesala som si rukou moje hnedé dlhé vlnité vlasy. Zadívala som sa do svojich jasne modrých očí. Už nežiarili radosťou a slobodou. Bol v nich istý strach a žiaľ.
„Lilyen, všetko bude v poriadku,“ povedala Bellatrix, ktorá sa nenápadne vynorila vedľa mňa.
„Nič nebude v poriadku. Bellatrix ja s ním nechcem žiť!“ skríkla som.
„Ty odmietaš čistokrvnosť rodu Blackovcov? Odmietaš tých najlepších?“ opýtala sa ma Bellatrix s nadvihnutým obočím.
„Odmietam iba Regulusa. S Blackovcami mám toho dosť spoločného. Poznám celú ich rodinu od malička. Regulusova matka je moja krstná matka, ty si moja najlepšia priateľka. Ale.......“ nedopovedala som, lebo som nevedela, čo mám povedať.
„Všetko bude v poriadku. Veď si s ním iba zasnúbená. Môže to bárs kedy odvolať. Lenže ide ti aj o život.“
„Prečo mi ide o život?“ opýtala som sa nechápavo.
„Lilyen, nechcem ťa strašiť, ale si vlastne zasnúbená aj so Siriusom Blackom.“
„Prečo?“
„Ten prívesok s erbom určuje iba to, že si zasnúbená s jedným s Blackovcov. Neurčuje, s ktorým si zasnúbená.“
„Ale ak sa zaňho nevydám, tak sa mi nič nestane nie?“
„Ak ťa Regulus odmietne, tak prepadáš Siriusovi. Ak ťa aj Sirius nechá na pokoji, tak si slobodná. Lilyen, nerob si z toho nič. Sirius je nemehlo, ktoré opovrhuje čistokrvnými, ktorí sú pyšní na svoj rod. Nechcem ťa uraziť, ale ani ty by si ho nezbalila,“ povedala Bellatrix a usmiala sa. Zlepšila mi náladu a trochu som sa aj ja usmiala.
Po chvíľke utešovania a smiatia odišla a ja som šla spať. Nemohla som zaspať, a keď som zaspala, tak mi v mojich snoch ani Regulus a ani Sirius nedali pokoj.
Z jedného sna som sa zobudila a sprudka som dýchala. Snívalo sa mi, že som sa oficiálne zasnúbila so Sirusom, a po pár sekundách som zomrela. Nechcela som zomrieť taká mladá.
Chytila som prívesok a chcela som ho zahodiť. Nedal sa ani otvoriť ani roztrhnúť. Bola som beznádejne stratená. Mala som na výber len dve možnosti. Po prvé: prijať Regulusa za svojho manžela a po druhé: prijať smrť. Kiež by ma nechal Regulus aj Sirius na pokoji.
Dni sa míňali a skoro už všetci vedeli, že ja a Regulus chodíme spolu. Vedel to už každí a aj učitelia. Ak mám priznať, dívali sa na nás nejako čudne. Asi nemohli na to prísť ako také nemehlo ako je Regulus mohol uloviť práve mňa. Tiež mám svoju minulosť a nie dosť dobrú.
Po čase som zisťovala, že Regulus ma využíval ako ozdobu, keď bol s chalanmi vo Veľkej sieni alebo v Slizolinskej klubovni. Nechával ma inak na pokoji a ja som si mohla žiť úplne voľne. Voľne ako voľne. Už som sa nemohla zaujímať o iných chalanov a musela som predovšetkým počúvať Regulusa.
Bol jeden pekný slnečný deň a Regulus behal niekde s chalanmi, chvalabohu. Mala som čas len pre seba, a tak som šla na moje obľúbené miesto – k Zúrivej vŕbe. Vždy sa mi páčila. Bola tak strašidelná, no keď ste boli ďaleko od nej, tak to bolo v pohode.
Sedela som a dívala som sa iba tak na ňu. Rozmýšľala som nad istými vecami, čo sa stali. Chcela som nájsť nejaké riešenie ale nič. Absolútne nič ma nenapadalo a ja som bola v koncoch.
Má to aj svoje výhody. Budem Blacková a budem vážená. Síce pani Blacková je už moja krstná mama, ale takto by som rodinné vzťahy ešte viac zviazala. Síce aj my sme známa rodina, no nie moc vážená.
Matka zomrela, keď sa spriahla proti Temnému pánovi. Nechcela mu slúžiť, a tak sa radšej zabila. Otec ostal však stále verný a mňa učil poslušnosti a hovoril mi, že keď nastúpi Temný pán, tak bude všetko ako má byť.
Otec je určite na mňa pyšný. Budem predsa Blacková, a tak rodina Swansenová bude mať dôveru všetkých smrťožrútov. Je záhada, že mi ešte neposlal ďakovný list...
„.....bolo to skvelé!“ kričal niekto a smial sa. Otočila som sa a z lesa vychádzali James Potter, Remus Lupin a Sirius Black. Len to nie.
Chcela som rýchlo zmiznúť, no neskoro. Sirius ma zbadal a šiel rovno ku mne. James a Remus ostali stáť na mieste a iba sa dívali kam ich kamarát ide.
„Si spokojná?“ opýtal sa Sirius povrchne, no ja som nechápala, o čom tu rozpráva.
„Čo?“ opýtala som sa a nechápavo som naňho pozrela.
„Aká si len vypočítavá. Takto zneužiť môjho brata, aby si sa dostala do rodiny Blackovcov,“ povedal a znechutene na mňa pozrel.
„To tvoj brat zneužil mňa!“ skríkla som po ňom.
„To ti tak uverím. Určite si bola rada, keď sa s tebou zasnúbil a každému si hneď hovorila, že budeš Blacková. Poznám ťa už od mala a viem čo si zač,“ povedal a zdalo sa, že sa aj hneval. Ale prečo? Veď nikdy nemal rád svojho brata, alebo áno?
„Nepoznáš ma,“ povedala som a otočila som sa. Chcela som ísť preč, no Sirius ma zadržal. Pozrel sa mi do očí a povedal: „Toto je vojna, Swansenová. Môjho brata nebudeš zneužívať ako tých ostatných.“
„V tom mi ty nebudeš rozkazovať,“ povedala som a mykala som rukou, aby ma pustil. Po chvíľke to aj urobil, no ja som šla do školy potom s čudným pocitom.
Je to pravda, že každého chalana som zatiaľ iba zneužila. S jedným som chodila iba preto, aby mi písal úlohy. S druhým, aby som nešla sama do Rokvillu........ Lenže to som si vyberala ja. Teraz je to inak. Niekto si vybral mňa a ja neviem prečo.
Vidím v tom aj pre seba výhodu – Blacková. To som však nikdy nechcela. Nechcela som mať už nič spoločné s Blackovcami. Hlavne nie so Siriusom....., ale teraz sa mu vlastne môžem pomstiť. On nebude vedieť za čo, ale ja áno a to ma uspokojí.
Nakoniec nie je škoda, že sa so mnou Regulus zasnúbil.
Mala som ešte dosť času, a tak som sa so spomienkami vrátila do minulosti. Do minulosti spred dvoch rokov, keď boli letné prázdniny a ja som zas trávila prázdniny u Blackovcov.
„Si pre mňa všetko. Nikdy ťa neopustím,“ hovoril mi Sirius a tuho ma objal a potom ma pobozkal. Ešte stále si pamätám na ten bozk. Bol to môj prvý bozk a ja som bola vtedy v siedmom nebi.
Sedeli sme spolu v jednom lese, kde sme to poznali iba my dvaja. V to leto to bolo iba naše miesto a nikoho iného. Prečo som mu vtedy len tak verila...
„A prečo nechceš, aby o nás niekto vedel?“ opýtala som sa a oprela som si hlavu o Siriusove rameno.
„Lebo chcem, aby sme boli v utajení. Je to viac tajomné a potom sa nemôžem dočkať chvíli, keď môžem byť s tebou,“ povedal a znova ma pobozkal. Bola som vtedy až taká naivná?
„Sľubuješ mi, že ma naozaj nikdy neopustíš, a že ma nikdy nezraníš?“ opýtala som sa.
„Budem ťa ľúbiť dokonca môjho života. Nikdy ťa neopustím. To mi môžeš veriť,“ povedal a jemne ma položil na zem. Bozkával ma a ja som sa nechávala unášať. Nebol taký ako ho všetci opisovali. Hovorili, že ide hneď na vec, ale u mňa sa ničoho takého nedožadoval.
Stála som na stanici deväť a tri štvrte a tam sa zrúcali všetky moje sny. Videla som ho s inou ako jej sľubuje to isté, čo mne. Odvtedy ho neznášam.... ja som ho milovala a zlomil mi srdce..... ešte aj dnes to bolí......
Bola len jedna možnosť – Neporušiteľná prísaha. Išla som za Bellatrix a tá to s radosťou spravila. Odvtedy som s ňou spojená, aj keď o mne a Siriusovi nikto nevedel. Nepýtala sa ma vtedy, prečo to chcem urobiť. Bola rada, že sa chcem pridať k Temnému pánovi, a že neznášam Siriusa. To jej stačilo.
Kiež by sa dali spomienky vymazať. Zabudnúť na ne a iba tak ich nechať za sebou. Ako to, že Sirius na to tak rýchlo zabudol? Ja na to nemôžem zabudnúť doteraz. Ešte ho vždy ľúbim, no lásku k nemu zatieňuje moja nenávisť k tomu, čo mi urobil.
Komentáre