Je päť hodín večer a už sme sa dostavili do diania. Hokejová aréna je preplnená ľuďmi, ktorí fandia o sto šesť. Zápas medzi Black Stars a Smerlis je vždy veľmi zaujímavý. Všade vidím transparenty s názvami tímov.
,,Je to tu úžasné!“ zakričala som na otca, aby ma počul.
,,To som rád, že sa ti tu páči!“ odpovedal mi. Kúpili sme si vodu a jedenie a pokojne, no vzrušene sme pozerali zápas.
V prvej tretine sa toho moc neudialo. Smerlis dali gól, no Black Stars dorovnali. Je to veľmi vyrovnaný zápas. Avšak posledná tretina je veľmi zlá. Traja najlepší hráči Black Stars sa zranili a museli odísť do šatne. Päť minút do konca a stav je 3:3.
Pri každom priblížení ku bránke, tribúny burcujú a skandujú. Zaznela siréna. Koniec tretej tretiny a bude sa predlžovať.
Idem sa poprechádzať cez prestávku von z arény na chodbu. Dívam sa na fontánu, čo je tam postavená a obdivujem ju. Sú tam postavy anjela a človeka, ktorý ho zabíja. Celom deprimujúce, no v človeku to prebudí to, čoho je vlastne schopní.
Nikto so mnou na chodbe nieje. Všetci buď sedia v aréne alebo čakajú na jedlo a na WC. Vtedy si spomeniem na Daniela. Myslím naňho, lebo chcem vedieť kde je. Celý deň som ho nikde nevidela.
Zamyslím sa nad ním a už vidím to čo on. Otvára nejaké dvere a vidí mňa. Viem, že je teraz za mnou a nechápem ako toto všetko môžem vlastne robiť. Je to nezvyčajné, že vidím ľudí, čo vlastne robia. Neotáčam sa za ním, no čakám kedy príde za mnou a pozdraví ma.
,,Ahoj Lucy,“ pozdravil ma.
,,Ahoj Daniel,“ povedala som mu, no ani som sa naňho neotočila.
,,Čo hovoríš na zápas?“ opýtal sa ma aby prerušil to ticho, čo bolo medzi nami.
,,Dobrý,“ hovorila som mu to bez svojho ducha. Nedávala som do toho moje srdce a odpovedala som ako by to malo byť nasilu.
,,Čo je s tebou?“ opýtal sa ma Daniel. Hlavou mi behali len myšlienky na naše e-maily, čo sme si spolu písali a ani sme nevedeli, že sme to vlastne my dvaja.
,,Čo ti hovorí meno Black_Stars1?“ opýtala som sa ho. Chvíľu premýšľal a hľadal tú správnu odpoveď.
,,To je taká baba s ktorou si píšem,“ povedal. Ja som mu však s otázkami nedala pokoj.
,,A kto boli podľa teba osoba L a osoba T?“ opýtala som sa ho. Aj keď som ho nevidela, cítila som, že nevie čo má vlastne povedať. Tušil, že viem o všetkom.
,,No osoba T je Timea a osoba L,“ povedal mi a odhrnul mi vlasy z tváre. ,,Osoba L si ty,“ povedal a pobozkal ma.
Nechcela som si s ním nič začínať. Páči sa mi predsa iný človek a začať si s nikým iba tak, tak je to poriadna debilita. Odtiahla som sa od neho.
,,Ja som Black_Stars1 a čiže viem, čo si mi písal. Viem, že sa ti páčim a, že ma ľúbiš, no ja ťa mám rada iba ako kamaráta,“ povedala som mu a videla som na ňom, že je smutný. Sklamala som ho a on ma mal rád. ,,Ja by som s tebou nemohla chodiť, lebo sa mi ľúbi iný chalan. Daniel písal si mi, že ľúbiš aj Timeu. Prečo by si to nemohol skúsiť s ňou? Viem má chalana ale môžete byť len kamaráti a z toho môže vzniknúť bárs čo,“ povedala som mu a zadívala som sa mu do očí. Mal ich smutné a videla som tam nenávisť ku mne.
,,Aj keď ostatní chalani by na mojom mieste s tebou prestali baviť, ja taký nie som. Chápem to a to bude dobre,“ povedal a odišiel. Mala som pocit, že sa so mnou už nebude baviť vôbec. Odišla som späť na hokejové dianie. Zápas sa však skončil. Na tabuli som videla, že Smerlis vyhrali až po samostatných nájazdoch. Niektorí ľudia odtiaľ vychádzali šťastný a niektorým išla puknúť hlava od zlosti.
,,Kde si bola?“ opýtal sa ma Mark, ktorý ma zbadal pri dverách.
,,Stála som tu,“ povedala som mu. Videl na mne, že sa stalo omnoho viac ako státie na chodbe. Nechal ma však na pokoji. Hlavou mi však behali úplne iné myšlienky.
Nemyslela som na Daniela a ani na to, čo sa stalo. Myslela som na čarovanie. Čarovaniu neverím a však nateraz mi to nechcelo odísť z hlavy. O akom proroctve to hovoril ten chalan z toho e-mailu? A nechápala som ako môžem niekomu pomôcť. Neviem poradiť poriadne ani sama sebe a nie tak ešte niekomu inému. Bojím sa pravdy, ale to asi každý.
Po víkende sme dorazili domov. Vraj ma zháňala Timea. Aspoň to mi povedala mama. Veď
som jej hovorila, že idem preč. Tak čo chcela od mňa? Asi len na to zabudla. Hneď ako som prišla do svojej izby, zapla som si počítač. Chcela som napísať tomu čudnému chalanovi.
Niečo sa predsa so mnou deje a ja musím vedieť, čo to je. Viem mohla by som sa opýtať mamy alebo otca, no niečo ma presviedča, že sa mám práve jeho opýtať. Black_Witch bol práve na internete. Mohla by som mu napísať a opýtať sa na tie veci.
,,Ahoj. Ak vieš o tých veciach všetko tak mi o tom povedz. Povedz mi všetko, čo vieš.“ Možno ho tento e-mail prekvapí, no ja sa nevzdám otázky, čo sa tu vlastne deje?! Prišiel mi od neho e-mail.
,,Som rád, že si sa ozvala a som rád, že práve mňa sa to pýtaš. Všetko ti poviem, veď nakoniec len ty nás môžeš konečne oslobodiť.“ Čo má s tím oslobodzovaním? Viem dejú sa mi zvláštne veci, ale ako môžem ja niekomu pomôcť.
,,Povedz mi všetko o tých anjeloch a čarodejníkoch. Ako to všetko vlastne je.“ Toto písanie bude pravdepodobne nadlho. Aj keď je vonku poriadna zima ja si idem do kuchyne pre zmrzlinu.
,,Takže začneme tím najlepším – Bielymi anjelmi. Sú to ako nejaký bohovia, ktorí dávajú pozor na svojich vyslancov na zemi – Anjelov. Biely anjeli rozhodujú o tom, čo robia Anjeli. Rozhodujú o tom aké dary budú mať budúci Biely čarodejníci. Anjeli zas dávajú pozor na Bielych čarodejníkov. Chránia ich a učia ich začiatky kúziel. Títo všetci pracujú vždy v mene dobra. Čierny anjeli pracujú pre zlo. Majú za úlohu zabiť všetkých anjelov a Bielych čarodejníkov. Chcú ovládnuť celý svet a na to potrebujú čarodejnícku silu,“ prečítala som si od neho e-mail. Lenže teraz niečo zatajil. Nespomenul tam Čiernych čarodejníkov. Prečo?
,,A kto sú tí Čierny čarodejníci?“ Zatiaľ viem len niekoľko vecí o nich. To, že sú vraj nesmrteľný a, že sú to Timea, James, George, Michael a tento čudný chalan.
,,Čierny čarodejníci boli kedysi Bielymi čarodejníkmi. Pod vplyvom kúzla Čiernych anjelov však zabili svojich najbližších. Najmocnejší Biely čarodejník na nich uvalil tú najhoršiu kliatbu. Kliatbu nesmrteľnosti a každý deň musia myslieť na to, čo urobili. Keď ich napríklad zrazilo auto, nič sa im nestalo. Aj keď nemohli za to, bola to ich chyba. Keď je nov majú sa chrániť okuliarami. Neposlúchli a vtedy ich zakliali Čierny anjeli. Odvtedy sa schovávajú v horách na mieste, ktoré vedia nájsť iba oni. Určite sa však pýtaš kto ich vlastne zaklial, však? Nehovoria ti niečo iniciály S.W.? Zaklial ich Sebastian Waylin. Zaklial ich tvoj pra pra starý otec. Preto ich môžeš iba ty oslobodiť. Môže ich oslobodiť iba potomok toho, kto ich zaklial. Lucy ty si naša jediná záchrana, tak nám prosím ťa pomôž.“ Predychávala som menší infarkt. Mám toľko starosti a človek , ktorého ľúbim je nesmrteľný a zabil svoju rodinu. Čo ak si to zakliatie zaslúžia? Lenže to by som im nemohla spraviť. Timea je moja najlepšia kamarátka.
,,Ako ti mám uveriť, že nestojíte na tej zlej strane. Ako ma presvedčíš, že ste to, čo ste. Neviem, no nejako nemôžem tomu uveriť, že niekto môže žiť večne.“ Prechádzala po mne zloba keď som to písala. Začala som sa pomaly nenávidieť. Odpísal mi na to.
,,My stojíme na dobrej strane. Opýtaj sa aj svojho otca a mamy. Vedia svoje o tom. Ak si si ešte nie si istá, pošlem ti jednu knihu. Tam nájdeš všetky odpovede na svoje otázky. Všetky kúzla, čo budeš potrebovať. Napísal ju predsa tvoj pra pra starý otec. Dedila sa z čarodejníka na čarodejníka. Tak čakaj poštu od Gabriela Satwensona.“ Chcela som mu ešte napísať, no jeho meno som nikde už nenašla.
,,Užívateľ nenájdený,“ to mi vždy napísalo, keď som ho chcela dať vyhľadať. Chcela som sa ho spýtať, čo je vlastne zač. Satwensová sa totiž volá aj Timea. Takže musím sa s tím zmieriť, že ja som čarodejnica a moja kamarátka je nesmrteľná.
Komentáre