Blížili sa Vianoce a Štedrý večer, kde sa mal konať Vianočný ples u Blackovcov. Toho dňa som sa najviac obávala – Vianočný ples. Mali sa konať moje zásnuby s Regulusom. Nechcela som to dopustiť, no dni sa strašne rýchlo míňali. Nezadržateľne sa blížili Vianoce.
So Siriusom som sa snažila nestretávať. Párkrát sa mi vyhrážal, no nebrala som ho vážne. Už som ho nikdy nemohla brať vážne.
Práve naopak – provokovala som ho. Vo Veľkej sieni som sedela vždy pri Regulusovi. Nepohla som sa od neho ani o kúsok. Pred Siriusom som Regulusovi hladkala vlasy a ten sa usmieval na mňa. Ja som mu úsmevy opätovala a často krát som videla, aký je Sirius naštvaný. Niekedy to jednoducho nevydržal a odišiel.
Páčilo sa mi to, keď trpel. Takto som mu vracala to, čo mi spravil. Stále som si nemohla odpustiť, že som mu tak verila. Dala som mu svoju lásku a on? Zobral si ju a nasťahoval sa do môjho srdca. Po jeho zrade a odchode som v srdci mala veľkú dieru, ktorú vyplnila len nenávisť.
Možno preto som taká namyslená a pyšná. Myslím si, že som niečo viac a spolu s Bellatrix sa zabávame na tom, ako zavesíme malých nečistokrvných čarodejníkov za päty do vzduchu. Odreagujem sa. Vždy si pritom spomeniem na Siriusa. Nenávisť mi zasiahne hlavu a ani sama sa nespoznávam.
Tak a už je tu ten deň. Naše zásnuby, no mala by som skôr povedať, že Regulusove zásnuby. Nemala som však už na výber. Mohla som ho však poprosiť, no v škole bol stále so svojimi kamarátmi a inak som už nemala možnosť. Teraz som doma a po liste by to nebolo osobné. Radšej si osobné veci vybavujem osobne. Výnimka bol Sirius. S ním som už nemala chuť prehovoriť ani jedno slovo.
Musela som si obliecť zelené šaty, ktoré mi vybral otec z obchodu. Bol na mňa pyšný a ja som ho nemohla sklamať. Ako keby som aj mohla. Zelenú farbu som odjakživa neznášala. Viem, že Slizolinom vládne zelená, ale to znázorňuje to, že som dôležitá a čistokrvná, no keď ju mám nosiť mimo školy to sa mi nepáči.
Už som bola v hale u Blackovcov. Všetko slávnostne vyzdobené do zelena a už sa čakalo na desiatu hodinu, keď sa mali oznámiť naše zásnuby. Nemohla som to vydržať vo vnútri, a tak som raz nečakane ušla von do záhrady.
Milovala som to tu, hlavne v noci. Fontána uprostred šumela a ja som si sadla pod jeden veľký buk. Pod tým stromom som vždy sedávala, nech sa dialo čokoľvek.
Myslela som na moju slobodu. Naozaj som sa nechcela zaviazať taká mladá. Mám predsa ešte svoj život pred sebou. Nemohla som to v sebe udržať a začala som plakať ako malé dieťa. V spoločnosti som bola vždy tá silná, no v samostatnom živote som slabá. Hlavne v tomto zvláštnom období.
„Ty plačeš?“ opýtal sa ma niekto, koho som nepočula ani prísť. Pravdepodobne ma nechcel vyrušiť, no teraz by radšej nechcel vidieť moje slzy.
„Nie, neplačem,“ povedala som Regulusovi a aj cez slzy som sa naňho usmiala. Regulus sa zohol ku mne a objal ma. Prvýkrát som sa pri ňom necítila čudne.
„Ty sa za mňa nechceš vydať, však?“ opýtal sa ma Regulus. Pozrela som sa naňho mojimi uplakanými očami a pokývala som hlavou, že nie.
„Prečo si mi to nepovedala skôr?“ opýtal sa ma nechápavo. Sadol si vedľa mňa a díval sa mi do očí, aj keď som ja hľadela do zeme.
„Myslela som, že budeš ako sa na čistokrvných patrí. Myslela som si, že nemám inú cestu. Myslela som si, že ma zmlátiš, ak sa s tebou rozídem. Myslela som si, že .....“ nedopovedala som, lebo sa na mňa Regulus usmial.
„Nechcem už nič také počuť. Mala si mi to skôr povedať a nemala si mlčať,“ povedal a chytil mi hlavu, aby som sa naňho otočila. „Ja nie som ako Sirius, že si robím nárok na niekoho iného, kto má vlastný život.“
„Ďakujem ti,“ povedala som a utrela som si slzy. „Ale prečo si to teda urobil? Prečo si sa so mnou zasnúbil?“
„Po prvé: Matka ma donútila, inak som chcel s tebou len chodiť, nezáväzne. Po druhé: Chcel som ukázať Siriusovi, že som viac ako on,“ povedal a pozrel sa do zeme. Pravdepodobne sa za to hanbil.
„Ale ty si lepší než Sirius,“ povedala som a Regulus sa usmial na mňa. Chytil ma za ruku a zdvihol ma zo zeme. Spolu sme kráčali naspäť k domu a každému napadlo asi to isté.
„Ako im to povieme?“ opýtala som sa.
„To netuším. Matka by mi to neodpustila, keby som jej povedal, že som sa s tebou rozišiel len tak,“ povedal a ostal smutný. Vedela som ako to chodí v takýchto rodinách. Za každú chybu sa pykalo.
„Ak nebudeš namietať, tak mám jeden plán,“ povedala som a usmiala som sa.
„A aký?“ opýtal sa Regulus a tiež sa usmial. Nakoniec nie je až taký zlý ako som si myslela. Chlapec sa chcel len predviesť. Chápem ho.
„Aká si zrazu milá ku mne! Vypadni! Už ťa nikdy nechcem vidieť!“ kričal Regulus, keď vošiel do hlavnej sály. Hneď na seba spustil pozornosť.
„Regulus, čo sa deje?“ opýtala sa ho jeho matka, ale on ako by ju ani nepočul.
„Ako som mohol byť taký slepý!“ kričal ďalej na mňa. Ja som sa nejako rozplakala. Nasilu. Teraz som mala hovoriť ja.
„Slepý si odjakživa. To ja som bola skôr slepá, že som sa nechala tebou manipulovať!“ kričala som naňho a celkovo som sa do toho vžila.
„Ako som si mohol myslieť, že si tá najlepšia. Mal som mať viac otvorené oči!“
„Mal si mať teda otvorené oči. Keby si mal, tak by si sa nezahadzoval aj s tou inou! Si myslíš, že som ťa nevidela? Áno, videla som ťa!“ kričala som naňho, lebo som si pripomenula Siriusa.
„Ty tu hovoríš o zahadzovaní? Kto tu chodil už s celou školou?!“ vrhol sa na mňa Regulus.
„Vadí ti to?“ opýtala som sa ho s takým opovržením, že sa po mne aj Regulus čudne zadíval na okamih.
„Týmto ruším naše zásnuby!“ skríkol a vyrútil sa po schodoch do svojej izby.
„Fajn!“ znechutene som odsekla a porozhliadla som sa po hale. Pani Blacková nechápala a môj otec bol s nervami v koncoch. Sirius, opretý o zábradlie schodiska, sa len díval a pousmial sa.
„Sirius, poď so mnou,“ povedala pani Blacková a spolu so Siriusom šla niekam do izby. Bola som nedočkavá, lebo Sirius mal rozhodnúť, čo bude ďalej.
„Teraz pekne pôjdeš za ním do izby a ospravedlníš sa,“ povedal mi otec prísne a nenávistne sa mi pozeral do očí.
„Dobre,“ súhlasila som a vybrala som sa po schodoch do Regulusovej izby. Vošla som dnu a tam som ho videla sedieť na posteli.
„Tak čo?“ opýtal sa ma nedočkavo.
„Ešte zatiaľ nič,“ povedala som a sadla som si k nemu na posteľ.
„Ako to zobral otec?“
„Myslím si, že už si na to zvykol, ale toto bola preňho silná ohnivá whisky,“ povedala som a pozrela som sa na Regulusa. „Ďakujem.“
„Za čo?“ opýtal sa nechápavo.
„Že si iný ako Sirius,“ povedala som a pobozkala som ho. Mala som pocit akoby Regulusa striaslo.
„Ďakujem,“ povedal pre zmenu Regulus.
„Za čo?“
„Dala si mi pocit, že som lepší než Sirius,“ povedal a usmial sa na mňa.
„Nie je zač,“ povedala som a úsmev som mu opätovala.
Zrazu sme počuli ako vrzlo niečo pri dverách. Išli sme sa teda pozrieť kto alebo čo to bolo, ale nikde nič. Pozreli sme na seba a spolu sme vykročili dole schodiskom.
„To ste sa tak rýchlo udobrili?“ opýtal sa nás Sirius a premeriaval si nás.
„Nie,“ povedala som ja aj Regulus jednohlasne a obidvaja sme na seba hodili pohŕdavý pohľad.
„Takže, Regulus,“ začala pani Blacková. „Vzdávaš sa zasnúbenia s Lilyen?“
„Áno,“ povedal to pohŕdavo a dosť presvedčivo.
„Sirius,“ povedala a ja som zbystrela. Teraz sa rozhodne či budem slobodná alebo nie. Vlastne budem. Sirius ma neznáša aj tak. „Zasnúbiš sa s Lilyen Swansenovou?“
Sirius pozrel zo svojej matky na mňa a pohár odložil na stolík.
„Zasnúbim sa s ňou,“ povedal a žmurkol na mňa.
Zrútil sa mi celý svet a všetko sa so mnou točilo. Videla som len zdesenú tvár môjho otca a Siriusov víťazný úsmev.
Prebudila som sa a ležala som na pohovke v hlavnej hale. Vonku bola stále tma a všetci mali oblečené to isté. Takže som bola mimo len chvíľku.
„Si v poriadku?“ opýtal sa ma Regulus a díval sa na mňa.
„Som v poriadku,“ poviem a chcem sa postaviť, ale zatočí sa mi hlava a tak si iba sadnem.
Keď som sa porozhliadla okolo, videla som, že nikto iný tu už nie je. Iba ja a Regulus.
„Kde sú všetci?“ opýtala som sa ho.
„Dohadujú s tvojím otcom podmienky,“ povedal a zosmutnel. „Nechcel som, aby to takto skončilo.“
„To som nechcela ani ja,“ povedala som.
„Čo budeš robiť?“ opýtal sa ma.
„Asi nič. On to so mnou nevydrží,“ povedala som a usmiala som sa na Regulusa, ktorý sa na mňa tiež usmial.
„A to som ti chcel vyhovieť. Čarodejník by si myslel, že by o teba ani Sirius nikdy nezakopol.“
„To som si myslela aj ja,“ povedala som a pozrela na erb Blackovcov, čo mi visel na krku.
„Keby si niečo potrebovala, tak stačí povedať,“ povedal Regulus a usmial sa. „Môžeš sa na mňa spoľahnúť.“
„Aspoň na niekoho,“ povedala som a teraz som už vstala. Akurát aj zo schodov zošli môj otec, pani Blacková a Sirius.
Zrazu všetci niekam zmizli a ja som tam bola sama so Siriusom.
„Prečo?? Veď ma nenávidíš,“ povedala som mu rovno do očí.
„Ako som už povedal: Toto je vojna Swansenová,“ povedal a uškeril sa na mňa.
Neznášala som ho za to. Milovala som ho a on ma zradil. Milovala som však jeho úškrn, ale pripomenul mi staré zlé časy.
„Budeš ma pekne poslúchať na slovo, Swansenová,“ povedal Sirius a priblížil sa ku mne. „Ja ťa neučím správať.“
Priblížil sa a chcel ma pobozkať. Nemohla som to dovoliť a tak som mu jednu vlepila až ho to prekvapilo a nemal slov.
„Ako si povedal. Toto je vojna Black a ja ju vyhrám,“ povedala som a odišla som za ostatnými do druhej haly.
Keď som prišla domov, tak som si hneď ľahla na posteľ. Nemohla som uveriť tomu, že ja a Sirius sme zasnúbený.
Napriek tomu som sa musela zasmiať. Niektoré dievčatá budú na mňa priam žiarliť a ja budem stredobodom pozornosti.
Ale o takú pozornosť nestojím. Sprostý, namyslený Black. On mňa bude vychovávať? Jasné až keď vypijem liter ohnivej whisky a nebudem opitá.
Spomenula som si na ten skoro bozk v hale. Keby som to dovolila, čo bi sa stalo?? Vrátili by sa tie staré city k nemu? Bol by už bol teraz iný?
Nie naňho nemysli. Radšej chodiť so Severusom ako s ním. Nie nemyslieť naňho.
Ale srdcu nerozkážeš........
Komentáre