Ja a môj svet

Prešla hodina a ja už som nedočkavá čakala na Marka.

„Kde si toľko?“ stále som sa ho vypytovala.

„Už idem!“ odpovedal mi. Lenže to mi hovoril aj pred piatimi minútami.

Konečne vyliezol von. Normálne, že sa aj učesal.

„Wow, ty si sa učesal,“ pochválila som ho. „Dokonca si si dal aj voňavku, no musím ťa pochváliť. Teraz konečne vypadáš ako človek,“ povedala som mu a smial sa na mne. Aspoň, že ho viem rozosmiať.

Síce sa smial na sebe ale čo už. Mark musí byť naozaj zaľúbený do Maggie až po uši. Ten jeho zasnený a zaľúbený pohľad a aj úsmev. Prajem im to. Po tom čo Mark prišiel o Emmu to s ním nevypadalo veľmi dobre.

Mesiac poriadne ani nejedol a ani nepil. Našlo sa však šťastie, ktoré sa volá Maggie. Ale čo už. Stojíme pri tunely, z ktorého sme vtedy vyšli.

„Maj na mysli stále náš dom v meste Salzstan,“ povedal mi Mark, keď som sa ho pýtala ako sa dostaneme domov.

„Čo by sa stalo, keby som myslela na niečo úplne iné a hovorila tiež úplne niečo iné?“ pýtala som sa ho zvedavo.

„O tom si povieme neskôr,“ povedal mi Mark a už sme sa stratili v tuneli.

Tá cesta mi trvala dlhšie než som išla sem. Už som sa aj ja zľakla, že nejdem správne, keď v tom som vyletela zo skrine, čo máme v pivnici.

„Už som sa bál, že si zablúdila,“ povedal Mark a zdvihol ma zo zeme.

„Neboj aj ja som sa bála,“ povedala som mu a išla som za ním po schodoch. Keď som videla našu starú kuchyňu, obývačku a chodbu. Vtedy mi začali ožívať spomienky.

V kuchyni som videla sedieť mamu a v obývačke som videla mňa a Marka ako sa dívame na hokej. Pocítila som ako mi veľmi chýba toto miesto.

„Tak musíme ísť zadným vchodom. Tam na nás čaká Maggie,“ povedal Mark a ja som smerovala za ním. Vonku už čakala netrpezlivá Maggie.

„Ahoj,“ pozdravila nás Maggie a usmiala sa. Hanblivo sa pozrela na Marka a potmehúdsky sa usmiala.

„Ahoj,“ pozdravila som ju tiež. No Mark len kývol na pozdrav a usmial sa.

„Tak poďte tadiaľto,“ povedala Maggie a viedla nás cez plot. Bola v ňom diera a tak sme sa rýchlo dostali do lesa.

Nasledovali sme Maggie a za chvíľu sme stáli pred ich novým domom. Stáli sme však aj pri tom nádhernom potoku a nádhernej zelenej lúke. Asi som sa ocitla zas v tom najkrajšom sne. Pomyslela som si. Môj sen sa ešte viac skrášlil, keď som uvidela Timeu.

„Lucy!“ kričala na mňa a bežala ku mne.

„Timea!“ zakričala som tiež. Skočila po mne a objala ma.

„Nemohla som sa dočkať kedy ťa uvidím,“ hovorila mi Timea do ucha.

„Ani ja som sa nemohla dočkať. Chýbali ste mi.“ Odtiahli sme sa od seba a Mark s Maggie sa na nás iba smiali. Pochopili, že nás dve nemôže nič rozdeliť.

„Poďme dnu,“ povedala Maggie.

„No tak musíš mi všetko povedať. Aké to bolo tam? Aká tam bola škola? A aký je ten Jim? Kto je zač?“ vypytovala sa ma.

„Všetko ti porozprávam neboj sa,“ povedala som sa usmiala som sa na ňu. Keď sme vošli dnu, ten dom ma prekvapil. „Ale veď vyzerá ako to dom, čo ste mali pred tým,“ nechápavo som povedala Timei.

„Chceli sme mať svoj dom a tak sme ho zmenili iba z vonka. Ale stále je to náš dom,“ povedala veselo Timea. Zavreli sme za sebou dvere a konečne som bola šťastná.

            Timea ma hneď odviedla do svojej izby. Sadla som si u nej na posteľ a ona hneď vedľa mňa.

„Tak hovor aký je ten Jim?“ vypytovala sa ma stále natešená Timea.

„No vieš bol to úžasný chalan. Ale . . .“ nedopovedala som, lebo som ďalej nemohla pokračovať.

„Ale čo?“ pýtala sa ma Timea a nie už tak s natešeným výrazom v tvári.

„Na začiatku bol milý, zlatý, vtipný, pekný a normálny. Bola som s ním šťastná, ale zrazu sa zmenil. Hovorila som mu o Jamesovi, o tebe a zrazu na mňa vyskočil, že či som zaľúbená ešte do Jamesa. Držal ma pevno za ruku, že ma až bolela,“ povedala som jej a ukázala som jej modriny na ruke. Timea len s údivom pozerala na moje ruky. „Nechcela som na to myslieť. Nahovárala som si, že to bol len nejaký výpadok. Lenže to som si len nahovárala. Dnes doma, asi tak pred hodinou a pol, bol u mňa. Pýtal sa kam idem a čo tam budem. Pýtal sa ma či idem za Jamesom len z čisto kamarátskeho vzťahu. Povedala som mu, že a čo by sa stalo keby nie? Vyskočil na mňa a videla som na ňom zúrivosť. Chvalabohu, že prišiel do izby Mark a on ma pustil. Keď som s ním zo začiatku chodila, myslela som si, že je normálny, no potom sa z neho vykľul nejaký žiarlivý psychopat. Neviem čo mám robiť,“ povedala som a hlavu som si položila do dlaní.

„V prvom rade s ním prestaň chodiť a v druhom rade už na to nemysli. Mám pre teba úžasnú novinu,“ povedala natešene Timea. To mi pozdvihlo trochu náladu.

„A aká je to novina?“ opýtala som sa jej.

„Dnes idem za Danielom do mesta,“ povedala Timea, no mne to nejako nedoplo.

„To je tá novina? Ak áno tak mne to nejako ešte nedoplo.“

„Ale. Nechápeš? Idem do mesta medzi ľudí,“ povedala mi Timea a to už som začala chápať.

„Takže už sa môžeme vrátiť?“ Timea kývala s hlavou, že áno.

„To nie je možné! Ako? Čo sa stalo?“ pýtala som sa nadšená Timei.

„Biely Anjeli im všetko vysvetlili. Povedali im presne kto sme a čo chceme. Pochopili to a chcú aby sme sa vrátili. Ani si nevieš predstaviť aká som šťastná. Konečne uvidím Daniela,“ celá rozžiarená hovorila Timea.

„Viem si to predstaviť,“ povedala som jej. Konečne sa vrátim domov. Aj keď som sa v Rosenmerte cítila dobre, doma je predsa len doma.

„Nechceš ísť so mnou za Danielom? Určite by sa potešil keby si prišla,“ opýtala sa ma Timea.

„Nie veď sa s ním ešte stretnem. Chcem ešte pozrieť Jamesa,“ povedala som. Na Timeinej tvári bolo vidieť niečo ako pochopenie.

            Timea po chvíli išla za Danielom. Ja som hľadala Jamesovu izbu. Zaklopala som a počúvala som, čo sa ozve. Za chvíľu sa ozvalo známym hlasom: „Ďalej.“ Vošla som do Jamesovej izby.

James ležal na svojej posteli a díval sa do stropu.

„Ahoj,“ keď som ho však pozdravila uprel na mňa oči a usmial sa.

„Lucy! Ahoj čo tu robíš?“ pýtal sa ma a smeroval ku mne aby ma objal a pri tom zavrel dvere.

„Prišla som ti zablahoželať k narodeninám aj keď som ti nepriniesla žiadny darček,“ povedala som mu a usmiala som sa.

„To nevadí. Najväčší darček si pre mňa ty,“ povedal James a usmial sa na mňa. Takto sme sa na seba dívali asi minútu.

V tom akoby Jamesa niečo koplo a povedal: „Poď si sadnúť hádam nebudeme stáť, nie?“ Tak som si išla teda sadnúť k nemu na posteľ. Dlho sme nič nehovorili a len sme sa tak na seba usmievali.

„Počula som, že si celý šťastný odkedy sme sa rozišli. Je to pravda?“ opýtala som sa ho. James sa pozrel na zem a potom na mňa. „Je síce pravda, že som takýto šťastný odkedy sme sa rozišli, ale nie je pravda, že som šťastný preto, lebo už spolu nechodíme.“ Lenže do hlavy sa mi zarývala stále jedna otázka.

„Tak prečo si chcel aby sme sa rozišli?“ opýtala som sa ho. James sa teraz stále pozeral iba na zem.

„Ako vieš čítal som ten list. Písala si o tom Jimovi, či ako sa volal. Z toho všetkého mi vyšlo, že nie si so mnou šťastná, a že potrebuješ zmenu. Tak som ti napísal nech to s ním skúsiš. Tak ako je to s ním?“ povedal a pozrel sa na mňa.

„Stačí toto?“ opýtala som sa ho a ukázala som mu modriny na ruke. James sa raz pozeral na mňa a raz na moje ruky.

„On ťa bije? Vie o tom tvoj otec?“ pýtal sa ma.

„Vieš o tom iba ty a Timea. Chcem to s ním ukončiť, no bojím sa či mi neurobí ešte niečo horšie ako len modriny,“ povedala som a zas som si dala do dlaní hlavu.

„A prečo ťa trýzni?“ opýtal sa ma James. Ja som zdvihla hlavu a pozrela som sa Jamesovi rovno do očí.

„Lebo žiarli na teba,“ povedala som mu. Na Jamesovej tvári sa zjavilo nepochopenie.

„Ale veď prečo by mal žiarliť? Veď už sme sa rozišli a už na mňa nemyslíš, predsa už nie sme zaľúbený do seba, nie?“ hovoril mi James.

„Myslela som si, že už ťa neľúbim, ale mýlila som sa,“ povedala som mu a teraz som sa pre zmenu do zeme dívala ja.

„Čo?“ nechápavo sa opýtal James.

„Nechaj to tak,“ povedala som a náhlila som sa ku dverám, lenže James ma zachytil. Pozrel sa mi do očí a povedal: „Ja som si myslel, že ťa tiež neľúbim. Lenže stále som na teba myslel. Zavrel som oči a videl som ťa. Stále ťa ľúbim Lucy,“ povedal a pobozkal ma.

„Aj ja teba,“ povedala som mu tiež. Sadli sme si na posteľ a začali sme sa bozkávať. Vtedy som pochopila, že najšťastnejšia môžem byť iba s Jamesom a s nikým iným. Iba s ním.

            Do chvíľky nášho zaľúbenia vtrhlo niečo nečakané. Ktosi otvoril dvere a my s Jamesom sme sa hneď od seba odtrhli. Vo dverách stála Timea a Mark. Asi neverili vlastným očiam, lebo dlho nič nehovorili.

„Lucy?“ povedal Mark. Ja som sa naňho iba usmievala a chcela som aby nič nepochopil, čo sa vlastne stalo.

„Vy dvaja ste sa . . . no predsa . . . vy dvaja ste sa . . . to?“ nechápavo zo seba vydal Mark. Videla som za ním Timeu ako sa smeje. Pravdaže dobroprajným smiechom.

Na Markovu otázku som sa len usmiala a pokývala som hlavou.

„Ale veď chodíš s tým . . . tým Jimom, nie?“ opýtal sa ma zas. Pozrela som sa na Jamesa, na svoju ruku a zas na Marka.

Obrátila som sa zas na Jamesa a potichu som sa ho opýtala: „Mám mu to povedať?“ Mark sa len na nás díval.

„Mala by si,“ povedal mi potichu James. Podišla som k Markovi a Timei a pred Markom som si vyhrnula rukáv. Mark sa díval na moju ruku a raz na mňa. Nechápal tomu a kýval hlavou.

„To ti urobil on? Jim?“ opýtal sa ma.

„Áno on!“

„Preboha! Ale veď bol úplne normálny. Ako?!“ pýtal sa ma stále Mark.

„To je na dlho a nechcem o tom hovoriť,“ povedala som mu rázne. Zhrnula som si rukáv naspäť. Mark odtrhol oči od mojej ruky a díval sa raz na mňa a raz na Jamesa.

„Takže vy dvaja . . . teraz budete . . . hm . . . zas spolu?“ opýtal sa ma.

„Áno, vadí ti to?“ opýtala som sa zo srandy Marka. Mark podišiel k Jamesovi a ukazoval naňho prstom.

„Ak jej niečo urobíš, nepraj si ma!“ povedal Mark, ale tiež to bral iba zo srandy.

„Budem sa o ňu starať ako o seba,“ povedal James a usmial sa na Marka.

„Tak to dobre nedopadne,“ povedal škodoradostne Mark.

„Hej,“ skríkla som na Marka.

„On nie je ako Jim, že je žiarlivý.“ Mark sa usmial na mňa, podal ruku Jamesovi a povedal: „Tak vitaj v rodine švagor.“ Všetci sme sa začali smiať.

„Mark ale veď sa nejdeme brať,“ povedala som Markovi.

„Ja viem, ale nikdy nevieš. No keď sa na teba tak pozerám, tak máš nejaké väčšie brucho,“ povedal posmešne Mark a pohladil mi moje brucho. „Ako tak vidím, tak budem čoskoro aj ujom.“ Všetci sa smiali ale mne už liezol na nervy. Schytila som vankúš a šľahla som mu ho do tváre.

Mark utiekol ku dverám a ešte stihol povedať: „Niekde som čítal, že mladé mamičky bývajú často agresívne.“ Schmatla som ďalší vankúš a hodila som ho po ňom. Mark však stihol zavrieť dvere a skryť sa. Dlhú chvíľu si zo mňa Timea aj James robili srandu.

Keď sme sa nejako upokojili, opýtala som sa Timei: „Ako bolo u Daniela?“ Timea sa nadýchla a na tvári sa jej zjavil veľký úsmev.

„Ale. Zazvonila som u nich na zvonček. Daniel mi otvoril a asi päť minút na mňa nechápavo hľadel. Až potom mu došlo, že tam stojím. Oveľa neskôr mu došlo, že už sa nemusím skrývať. A pozdravuje ťa. Vraj už sa na teba teší,“ povedala Timea. James sa na mňa pozrel a povedal: „On sa na teba teší Lucy. Dúfam, že ma s ním nepodvádzaš.“

Nahla som sa k nemu a povedala som mu: „Neboj sa. Pre mňa si jediný.“

Potom som sa nahla k Timei a tej som povedala toto: „Ale aj tým ostatným hovorím, že sú pre mňa jediní.“ Timea sa začala smiať a aj James.

Ešte tak hodinu sme sa rozprávali a potom Timea odišla. No a my s Jamesom sme mohli pokračovať v tom, čo sme robili, keď nás Mark s Timeou nevyrušili.