Som v otcovom obchode a čakám naňho. Zaujal ma jeden náhrdelník. Bol starý, hrdzavý a na starej a hrdzavej retiazke. Zaujímal ma niečím ale nevedela som čím. Na prednej strane bol otvor v tvare malej kľúčovej dierky.
Chytila som ho a za chvíľu prišiel otec. Rýchlo som ho pustila a robila som sa, že som sa ničoho nechytila.
„Ahoj Lucy dobre, že si prišla,“ povedal mi otec.
„A čo si mi chcel dať?“ opýtala som sa ho.
„Počkaj mám to tu,“ povedal a schoval sa za pult. Niečo tam hľadal a prehrabával sa skoro všade. „Kam to len zmizlo!“ pýtal sa sám seba otec.
„A čo vlastne hľadáš?“ opýtala som sa ho.
„Vieš teraz, keď si z našej rodiny jediná Biela čarodejnica chcel som ti dať čarodejnícku knihu,“ povedal mi. Ale asi nevie, že už ju mám dávno doma.
„Oco ale ja ju už mám doma,“ povedala som mu. On sa zdvihol a buchol sa o pult.
„Čo!?“ pýtal sa a šúchal si buchnuté miesto.
„No mne ju doniesol Gabriel, čo tu s tebou robí,“ povedala som mu. On sa po mne pozrel a zhrozil sa ako ja dnes ráno po tom, čo mi Mark povedal.
„Gabriel? Ten Gabriel, čo je Čierny čarodejník?“ opýtal sa ma.
„Pravdepodobne áno.“
„Gabriel! Poď sem!“ zakričal otec. Vtom prišiel do obchodu aj Gabriel. Pozreli sme sa na seba a podišiel k otcovi. „Gabriel ty si dal Lucy tú knihu?“ opýtal sa otec Gabriela.
„Dal som. Veď som ju našiel v kontajneri na smeti,“ povedal Gabriel.
„V kontajneri?! A čo tam robila?!“ pýtal sa ho otec.
„Asi to boli Čierny anjeli, predsa vieš, že nechcú aby sa k moci dostal ďalší,“ vysvetľoval mu Gabriel. Otec niekam odbehol a ja som tam ostala sama s Gabrielom. Gabriel podišiel ku mne. „Zober si toto,“ povedal a vložil mi niečo do ruky.
Otvorila som ju a bol tam ten náhrdelník. Pozrela som sa tam kde bol a nebol tam.
„A načo si ho mám zobrať?“ opýtala som sa ho.
„Neskoršie to pochopíš sama. Tvoj otec a jeho predchodcovia nevedeli na čo slúži. Verím, že ty to zistíš,“ povedal mi a odišiel preč. Zatiaľ sa vrátil otec.
„Kde je Gabriel? To nevadí, povedz Markovi nech ide opraviť umývadlo na túto adresu,“ povedal mi otec.
„Čo? Aké umývadlo?“ opýtala som sa otca.
„Jaj ty o tom nevieš. Mark je u mňa zamestnaný a opravuje po domoch pokazené veci. Musím priznať je v tom veľmi dobrý,“ povedal mi.
„Dobre tak ja už idem. Ahoj otec,“ povedala som a vyšla som z obchodu. Otvorím si adresu, kde má ísť Mark. Videla som tam veľmi zaujímavú adresu. Zložila som papierik a usmievala som sa po ceste domov.
Vrátila som sa domov a položila som lístok s adresou pred Marka na stôl. Práve obedoval a začudoval sa, že sa naňho usmievam.
„Už si mi odpustila za to, čo som povedal?“ opýtal sa ma.
„Nie, ešte nie. Na tu máš adresu. Máš ísť opraviť umývadlo. Inštalatér,“ vysmievala som sa mu.
„Na čom sa smeješ?“ pýtal sa ma. Ja som mu však nič neodpovedala. Nesmiala som sa škodoradostne ale spokojne. Nebol to smiech z pomsty ale z dobroprajnosti. Iba ja z našej rodiny som vedela kto v tom dome býva.
Dlho som sa zamýšľala nad tým, čo sa stane, keď sa Mark dostane do toho domu. Skoro som zabudla na Timeu, že mám ísť vlastne za ňou. Mala som však ešte chvíľu čas.
Vytiahla som si z vrecka náhrdelník, čo mi dal Gabriel z otcovho obchodu. Niečo ma na ňom lákalo.
„Obyčajný, hrdzavý, špinavý náhrdelník. Taktiež aj prívesok na ňom. Nechápem, čo ma na ňom priťahuje,“ hovorila som si pre seba. V tvare srdca a na prednej strane malá kľúčová dierka. Všimla som si, že je rozdelený na dve časti. Skúšala som ho otvoriť, no nešiel. Skúšala som aj sponkou otvoriť tú kľúčovú dierku, no nešlo to aj tak.
Gabriel mi však naznačil, že predchodcovia nevedeli na čo slúži. Asi to znamená, že nejako mi slúži k čarovaniu. Lenže ako? Síce ešte nie som odborník v čarovaní a musím sa ešte dosť zaúčať, cítim z toho prívesku nejakú silu.
Pritlačím si ho k sebe a zamýšľam sa nad ním. Vidím však nejakého muža. Nie v mojej izbe ale v mojom videní. Je to nejaká stará doba a vidím aj, počkať . . . . veď sú to Timea, James, George, Michael, Gabriel, Maggie a ešte nejaká neznáma žena. Zarazila ma tá žena ale aj, čo tam vlastne robí Maggie. Kaderníčka z mesta.
Ten muž otvorí tento prívesok a niečo sa z nich dostane do prívesku. Počujem ako kričia, že robí zle a, že to oni neurobili.
Otvorím oči a spamätávam sa z celkom živého sna. Podľa mňa ten muž bol Sebastian Waylin a práve som asi videla ako zaklial Čiernych čarodejníkov.
Komentáre