Po skončení hokeja idem do izby sa prichystať do školy. Pozriem ešte na počítač, či mi neprišla nejaká správa. Na monitore mi bliká pošta od niekoho. Otvorím a zistím, že to je Black-Stars1 (takú má prezývku ten chalan s ktorým si píšem). Čítam, čo mi napísal: ,,Ahoj Black_Stars2 (takú prezývku mám ja). Prepáč mi, že som ti dlho nenapísal ale presťahovali sme sa a nebol na tom mieste ešte zapojený internet. Ako sa vlastne máš?“ Čo mu mám odpísať?
,,Ahoj. Nie si sám kto sa presťahoval. Presťahovali sme sa aj my a teraz si zvykám na nových ľudí a tak. Mám sa dobre, keď Black Stars teraz vyhrali nad Smerlis 3:1 tak je čo oslavovať.“ Odošlem správu a nečakám odpoveď. Idem si chystať veci do školy aj keď zajtra je víkend.
Pozriem na monitor počítača a zas tam bliká pošta. Otvorím ju a čítam: ,,Keď Black Stars vyhrajú je vždy čo oslavovať. Chcel by som sa ťa niečo opýtať. Vyznáš sa v babách?“ Správa od neho ma trocha zarazí a hlavne tá jeho otázka.
,,Som predsa baba, tak hádam hej.“ O pár sekúnd mi naskočí ďalšia pošta. ,,Tak toto bude asi na dlho,“ poviem si sama pre seba.
,,To mi mohlo hneď dopnúť. Tak, podľa čoho by si si vybrala z dvoch chalanov?“ Ako tak čítam medzi riadkami, tak sa mu páčia dve baby naraz a nevie sa rozhodnúť.
,,Ty si sa zaľúbil do dvoch báb naraz však?“ opýtala som sa ho. ,
,Hej. Najprv sa mi páčila osoba L a potom prišla osoba T.“ Nechápala som tomu. Aká osoba L a T?
,,Aké osoby L a T?“
,,Osoba L je prvá baba, čo sa mi páčila a nechcem hovoriť jej meno a osoba T je druhá osoba, ktorú zatiaľ ani moc nepoznám.“
,,Aha. Takže ty potrebuješ pomoc pri vyberaní tej správnej osoby, však?“ ,
,Áno. Čo mi poradíš?“
,,Najprv mi opíš osobu L a potom osobu T. Dobre? Ale nechcem vedieť ako vypadajú ale ako dlho ich poznáš a aké sú.“
,,Takže predstavujem to osobu L. Poznám ju od mala a nikdy si ma nevšímala. Na základnej škole som chcel, aby si ma všimla a tak som jej robil zle. Presťahovali sme sa a zistil som, že sa tiež presťahovala do toho istého mesta ako ja. Tešil som sa, že ju budem vídať každý deň. Nebola síce moc pekná, ale bola tichá a mala tiež rada Black Stars. V prvý deň na strednej škole som jej zas urobil zo života peklo a vysmieval som sa jej. No potom však prišla osoba T. Milá, pekná, nie moc obľúbená ale výrazná. Najhoršie na tom všetkom je to, že osoba T a osoba L sú najlepšie kamarátky a ja neviem koho vlastne mám naozaj rád.“ Ako mu mám poradiť? Veď ho ani nepoznám s čo ak mu poradím zle? Ťukám prstami po stole a rozmýšľam, čo mu mám vlastne napísať.
,,Ja ti nemôžem radiť ako si máš vybrať. Musíš sa však riadiť srdcom a ako to ty vlastne cítiš.“ Už asi päť minút mi neprišla žiadna pošta. Chcem už vypnúť počítač keď mi bliká pošta.
,,Rozhodol som sa pre osobu L a čo bude ďalej, tak to ti napíšem. Ahoj a dobrú noc.“ ,
,Dobrú noc aj tebe.“ Vypnem počítač a ľahnem si do postele. Zadívam sa na dres Black Stars, čo mám zavesený nad hlavou a na hviezdy, čo mám nalepené na strope. Nemohla som sa dočkať, čo i len pomyslenia nad tým, že o mesiac budem povzbudzovať v hlavnom meste môj najobľúbenejší tím Black Stars. Pri každej myšlienke na to som sa zasnila aké to tam vlastne bude. Nakoniec som zaspala s úsmevom na tvári, lebo sa mi pravdaže snívalo o Black Stars.
Na ďalší týždeň v škole asi nezabudnem. Daniel ma stále otravoval, že potrebuje so mnou súrne hovoriť a, že to nepočká. Timea s Jamesom sa pohádali s Michaelom a Georgom. Vôbec spolu nesedávali pri obede a vždy si sadli ku nám. Čiže k môjmu bratovi a Timovi. Niečo sa mi nezdalo na Timei a Jamesovi. Mali predo mnou nejaké tajnosti. Stále si niečo šepkali a smiali sa na tom.
Po istom čase sa mi to zdalo trochu aj čudné. Párkrát som bola s Timeou vonku a bola úplne normálna. Dva razy sme boli vonku aj s Jamesom. Timei nebolo nejako do reči a ako som poznala Jamesa, tak ten prehovorí iba keď musí. Zdalo sami to nejaké čudné a stále sa to zhoršovalo, hlavne u mňa. Myslela som si, že sa na mňa Timea vykašľe a ja sa zas budem skrývať za knihy.
Raz mi to nedalo a musela som sa jej niečo opýtať. Boli sme vonku a zas tam bol aj James. Nieže by mi prekážal, dokonca som k nemu aj niečo cítila ale keď chcem hovoriť s Timeou sama tak sama. Po chvíli sa Timea nahla k Jamesovi a niečo mu pošepkala. James odišiel a ja som mala možnosť ísť s tým, čo ma trápi von.
,,Čo je v poslednej dobe s tebou?“ opýtala som sa jej. Tá pozrela na mňa nechápavým výrazom.
,,Ako to myslíš?“ opýtala sa ma.
,,Posledný týždeň si ako vymenená. Keď si so mnou tak je všetko v poriadku a keď je vonku aj James, tak nič neprehovoríš a iba si s ním niečo šepkáš,“ povedala som, čo som mala na srdci. Timea sa na mňa pozrela a asi vedela, čo je za tým.
,,Prepáč ale keby som ti to povedala, tak poruším sľub,“ povedala Timea. Trochu ma to naštvalo.
,,Aha, to prepáč radšej mne, myslela som si, že sme dobré kamarátky a, že nemáme pred sebou žiadne tajomstvá,“ povedala som jej. Zdvihla som sa z lavičky, kde som sedela a bola som na ceste domov.
,,Chodím s Jamesom,“ povedala Timea a sklonila hlavu dole. V tej chvíli sa niečo vo mne zlomilo. Cítila som nenávisť, žiarlivosť ale aj smútok. Mala som zmiešané pocity a nemalo som slov. Vtedy som pochopila, že som brala Jamesa viac ako len za osobu, ktorú vídavam raz za čas.
,, To bolo až také tajné?“ opýtala som sa Timei, no stále som zostala otočená a ani som sa na ňu pozrela.
,,Vieš . . . . neverila som ti, že to nikomu nepovieš,“ povedala Timea. Ostala som ako z kameňa. Prišlo mi to až ľúto a hrdlo som mala od toľkého smútku až zovreté.
,,Tak sa mi ozvi keď mi budeš veriť,“ povedala som a odišla som preč. Určite Timea počula, že mi preskakuje hlas, no už mi nič nepovedala. Čo by ste si mysleli o človeku, ktorému ste verili a on vám nie? Určite by ste sa naňho hnevali. Lenže trápilo ma aj to, že James chodí s Timeou. Neprajem im nič zlé ale vtedy som pochopila, že ho mám rada.
Po ceste pred naším domom som si všimla Daniela v okne ako sa na mňa díva. Zadívala som sa naňho a nevšimla som výmoľ na ceste a potkla som sa. V zapätí som sa podvihla a pozrela som sa späť na Daniela. Nesmial sa ako zvyčajne, iba sa na mňa díval. Neviem, čo ma to v tej chvíli pochytilo ale usmiala som sa naňho a zakývala som mu. On sa tiež usmial a zakýval mi naspäť. Začala som sa smiať a radšej som išla domov. Je to zvláštne keď vám odkýva človek, ktorý vám odmala robí zle.
Zavriem za sebou dvere od domu a chcela som zabudnúť na Timeu. To, že mi neverila je len ťažko odpustiteľné. Naučila som sa však dávať druhé šance ale Timei ju dám až keď pochopí, čo mi vlastne spravila.
Komentáre