Jeden celý mesiac sme prežili bez ujmy na zdraví. Ja som bola šťastná, Jim bol šťastný. Dokonca aj Mark bol celý bez seba. Už určitý čas chodil s Maggie. Zatiaľ si píšu iba listy, no je na prvý pohľad vidno, že je v tom až po uši.
Mark mi hovoril, že keď sa to v meste dá trochu dokopy, tak pôjdem s ním a Maggie do ich lesu na návštevu. Nemohla som sa toho dňa dočkať. Vidieť Timeu po dlhom čase. Vidieť aj ich les po dlhom čase.
Pamätám si presne ako to tam vyzeralo. No vyhodili ma odtiaľ George a Michael. Ale aj tak sa tam teším. Teraz by ma už nemali odtiaľ vyhodiť. Už vedia presne kto som a čo chcem.
Otec mi hovoril, že Biely Anjeli chcú aby sme sa vrátili naspäť do mesta Salzstan. Vraj to nejako vysvetlia ľuďom o čo vlastne ide. Alebo im vymažú ten deň z hlavy, ale to by vraj bolo nebezpečné. Mohli by zas mať nejaké podozrenia a bolo by tu zas pokušenie Čiernych čarodejníkov. Určite by chceli zas všetko odhaliť, takže to bude asi prvá možnosť.
Už sa celkom teším aj na Daniela. Je veľká škoda, že sa vzdal svojich darov. Bol by z neho určite veľmi dobrý Biely čarodejník. Málokto vie spomaliť čas a tak zachrániť nevinný život. Minulý týždeň mi prišiel list od Timei. Vraj čo som napísala Jamesovi, lebo je úplne iný. Vraj sa stále smeje a je samý vtip. Vraj nikdy nebol taký šťastný ako teraz.
Dosť ma to zarazilo. Lebo na konci mi Timea napísala, že vôbec tomu nechápe. Chcela odo mňa odpoveď a tak som jej ju dala. Napísala som jej, že chodím s iným chalanom a že som sa s Jamesom rozišla.
Určite to vyznelo tak, že James sa teší, keď už so mnou nechodí. Lenže on ma stále ľúbi. Tak mi to aspoň napísal. Ale aj tak som rada, že sa konečne zmenil.
Ten tichý, uzavretý chalan sa mi síce páčil ale nebola s ním žiadna sranda. Teraz je s ním omnoho väčšia. Už sa teším kedy ich uvidím. Teším sa ako nikdy.
Prešli ďalšie mesiace a už je koniec školského roka. Zo všetkých predmetov som mala za chválitebné, ale za Dejiny čarovania a z Obrany čarovania som mala výbornú. A to som sa vôbec na tie hodiny ani len neučila. Všetko mi to išlo iba tak z hlavy a vidíte výsledok.
Ale teším sa aj pre niečo úplne iné. Mark mi povedal, že začiatkom prázdnin pôjdeme navštíviť Timeu. Skákala som od radosti, keď mi to Mark povedal. Stále som o nich básnila Jimovi a on ma len počúval.
Lenže zarazilo ma však niečo. Rozprávala som mu o Jamesovi aký bol ku mne milý a, že to je úžasný chalan. Jim sedel na posteli a ja som sa okolo neho prechádzala. Vtedy sa to stalo.
Jim na mňa vyskočil a chytil ma pevno za ruku a povedal mi: „Dúfam, že už nie si zaľúbená do toho Jamesa. Tak si alebo nie?“ Zaskočilo ma to. Zaskočilo ma, že ma tak pevno drží za ruku, že to až bolí.
„Jim pusti ma, to bolí,“ prosila som ho. Lenže on ešte pevnejšie stlačil moju ruku.
„Pýtal som sa ťa na niečo. Si doňho zaľúbená alebo nie?“ Stále sa ma vypytoval a díval sa mi do očí.
„Nie niesom,“ povedala som, pustil ma a sotil ma na posteľ. Ja som spadla na posteľ a držala som si moju boľavú ruku.
„Ja už musím ísť,“ povedal Jim a vyparil sa. Ja som nechápala, čo sa vlastne práve teraz stalo. Keby som začala vrieskať aj tak by mi to nepomohlo. Mark s otcom boli preč v meste a ja som tam bola sama. Jim mal šťatie, že Mark nebol doma. Inak by ho Mark zbil, že by sa celý týždeň radšej neukazoval v meste.
Bola som však z toho vedľa aj po hodine. Nechápala som, že vždy veselý, usmievavý Jim sa takto zmenil.
Plánovala som sa s ním rozísť, no pomyslela som si, že by to mohlo ešte horšie dopadnúť ako len vykrútená ruka. Ak mám priznať naháňal mi strach a ja som sa to bála povedať.
Nepovedala som to ani Markovi a ani otcovi. Nikto o tom nevie iba ja a on.
Prvá prázdninová letná sobota. Vtáčiky čvirikali, slnko vykúkalo a Mark mi povedal tú najkrajšiu správu zo všetkých.
„Dnes ideme za Timeou a Maggie,“ povedal Mark keď prišiel za mnou do izby. Vyskočilo som naňho a objala som ho.
„To je úžasné! Už sa nemôžem dočkať a kedy ideme?“ opýtala som sa ho celá nedočkavá.
„Za hodinu tak sa priprav,“ povedal Mark a odišiel z mojej izby. Tešila som sa, že uvidím konečne niekoho normálneho. A v tom mi moju veľkú radosť niekto pokazil. Otočila som sa a na stoličke som videla sedieť Jima.
„To ma ani neprivítaš,“ povedal povrchne, keď som sa naňho odporne pozrela.
„Už som ti hovorila, že sa nemáš takto zjavovať. A teraz na teba nemám čas o hodinu idem preč,“ povedala som mu. Jim asi nepochopil, že ho tam nechcem. No zdá sa, že môj tón hlasu asi prepočul alebo čo.
„A kam ideš?“ opýtal sa ma. Otočila som sa, pozrela som sa mu priamo do očí a povedala som: „Idem za Tiemeou a Jamesom.“
Mal veľmi zvláštny výraz v tvári, keď som to dopovedala. Vtedy to zas urobil. Chytil ma zas za ruku, no tento raz som vydržala a dívala som sa mu do očí.
„Dúfam, že tam ideš len z čisto kamarátskeho vzťahu,“ povedal mi. Vtedy ma to napadlo. Mark bol doma, otec bol doma a ja som mu mohla povedať čo chcem. Neopovážil by sa ma udrieť, keď sú tam oni dvaja.
„A čo keby nie? Čo mi urobíš?“ opýtala som sa ho. Jim ešte viac stlačil svoju ruku a pocítila som veľmi pichľavú bolesť.
„Potom si ma neželaj,“ povedal a do izby vkročil Mark. Rýchlo ma Jim pustil a pozdravil Marka.
„Ahoj Jim nevedel so, že si tu,“ povedal Mark.
„Ozaj Lucy ku Timei si zober aj nejaký darček. James má narodeniny, aspoň to mi povedala Maggie.“ Povedal Mark a Jima to nejako nabudilo, aby mi potom mohol vynadať.
„Nechceš ísť s nami Jim? Spoznal by si našich kamarátov,“ opýtal sa ho Mark. To bol koniec. Práve sa mi mihla pred očami moja najstrašnejšia nočná mora.
„Nie nejdem musím si doma ešte niečo vybaviť,“ povedal Jim a Mark odišiel. Aspoň, že nejde s nami. Jim sa na mňa pozrel a povedal mi: „Tak si ich uži. A zagratuluj aj za mňa tomu tvojmu Jamesovi.“
„To tak!“ povedala som mu. On sa iba zaškeril a vyparil sa. Ja som si vydýchla a nechápala som ako som to s ním mohla vydržať.
Teraz môžem urobiť iba jednu vec – rozísť sa s ním.
Komentáre