Je nový deň. Ako vždy idem cestou do školy a ani ma nenapadne počkať na Daniela ako minulý týždeň každý deň. Po chvíli počujem ako niekto za mnou beží celý udychčaný. Obzriem sa a zbadám Daniela.
,,Ahoj,“ pozdravila som ho. Zastavil pri mne a stále dychčal ako keby bežal maratón.
,,Ahoj Lucy. Prečo si na mňa nečakala,“ opýtal sa ma.
,,Zabudla som a nehnevaj sa na mňa,“ Pozriem sa naňho a usmejem sa. On sa tiež usmial.
,,Nehnevám sa ja som si myslel, že to bolo kvôli tomu, čo sa stalo medzi nami,“ povedal a po tomto som ostala trocha zaskočená. Hľadala som nejaké slová, aby som nebola ticho a nevyzeralo by to tak, že mi chýbajú jeho bozky. Aj keď musím priznať, bozkával sa celkom dobre.
,,Nie, nie to kvôli tomu nie je, len som sa dozvedela čudné veci a som z toho trochu vedľa,“ povedala som a vydala som sa na cestu do školy. Daniel kráčal vedľa mňa a počúval MP3. Ja som zas rozmýšľala nad tímom Black Stars.
Čím ďalej sú horší v hokeji a všetci na nich nadávajú. Lenže ja im stále verím. V mojom srdci majú vždy prvé miesto iba oni. Nikto iný, iba oni.
Zastali sme pred školou. Timea hneď ku mne bežala s otvorenou náručou.
,,Lucy tak dávno som ťa nevidela,“ povedala keď ma objala. Zdala sa mi nejaká čudná. Asi ma len rada videla.
,,Aj ja ťa rada vidím Timea,“ poviem s úsmevom na tvári.
,,Poď so mnou,“ povedala mi Timea a už ma ťahala ku jej partii. Vedela som, že sú to Čierny čarodejníci, no robila som sa, že som sa včera vôbec nič nedozvedela.
,,Chalani sa s tebou chceli zoznámiť,“ povedala mi po ceste ku nim. ,,Tak George, Michael toto je Lucy Waylinová,“ povedala a každý mi podával ruku na zoznámenie. Pravdaže, že tam stál aj James, ale s tím som sa poznala takže mi ruku podávať nemusel. Iba sa na mňa pozrel a usmial sa. Na ústach som vyčarovala úsmev, aby to vyzeralo, že ma to teší.
Ešte si pamätám, keď ma Timea zobrala do lesa a oni sa na mňa vrhli, že čo tam chcem. Les. Jasné, to je to ich miesto kde cestu vedia nájsť iba oni.
,,Kde je Gabriel?“ opýtala sa Timea chalanov.
,,Išiel do bufetu hneď príde,“ povedal jej George. Timea sa tam s nimi rozprávala. Ja a James sme stáli pri nich a tvárili sme sa, že sa vôbec nenudíme.
,,Tak koho si mi to chcela predstaviť?“ opýtal sa neznámy muž Timei, čo k nám prišiel. Tipovala som, že mal tak dvadsať rokov. Mal modré oči a plavé vlasy.
,,Gabiel toto je Lucy, Lucy toto je Gabriel Satwenson,“ dopovedala a ja som mu podala ruku. Zadívali sme sa do očí. Vedela som, že je to ten chlapík, čo mi písal tie e-maily.
,,Vy ste rodina?“ opýtala som sa Timei aj keď nemali úplne rovnaké meno. Stále som však z neho nespustila oči.
,,Áno sme. Síce ja by som sa mala volať Satwens, ale v našej rodine sa to píše takto,“ odpovedal Gabriel namiesto nej.
,,Tak ja musím ísť do roboty, ahoj,“ rozlúčil sa Gabriel a odišiel. Musela som vedieť kam chodí do roboty, aby som niekedy len tak ho išla navštíviť.
,,A kde má tvoj brat robotu?“ opýtala som sa Timei.
,,Robí s tvojím otcom v obchode,“ povedala natešene.
Takže mám dve teórie ako mohol o mne vedieť. Tá prvá je, že otec je naozaj čarodejník, alebo anjel a všetko mu povedal a tá druhá, že otec o ničom nevie a naozaj ako on hovoril, som bola predpovedaná.
Musím, čo najskôr zistiť celú pravdu a to ihneď ako prídem domov.
Deň v škole ubehol v poriadku. Nič zlé sa nestalo. Dnes by mala byť doma mama a tak sa jej chcem opýtať, čo všetko vie o tých anjeloch a čarodejníkoch. Brat má dnes aj poobede hodiny tak budeme mať čas sa aspoň porozprávať.
Otvorím dvere a v hlave si premýšľam otázku, ktorú položím mame, aby náhodou ešte s ňou nepoložilo.
,,Mama som čarodejnica! Mama viem čítať myšlienky! Mama kamarátim sa s nesmrteľnými ľuďmi!“ takéto blbosti mi behali po hlave. Už mi to pomaly liezlo na nervy.
,,Už si prišla Lucy?“ opýtala sa ma mama, keď počula, že zavieram dvere.
,,Áno som,“ odpovedala som jej. Bola v kuchyni a niečo si na počítači hľadala. Vkročila som za ňou do kuchyne a sadla som si oproti na stoličku.
,,Mama?“ opýtala som so jej.
,,No, čo chceš?“ opýtala sa ma a pri tom stále hľadela do počítača.
,,Kto to bol Sebastian Waylin?“ opýtala som sa jej. Pomaly svoj zrak uprela na mňa a hľadela na mňa odkiaľ som zobrala to meno.
,,To je stará rodina,“ odvetila mi, no ja som jej prvýkrát v živote neverila. Zrazu však pri dverách zazvoní niekto. ,,Idem otvoriť,“ povedala mama a rýchlo odišla. Zdalo sa mi, že nechce hovoriť o Sebastianovi.
Mama prišla do kuchyne s väčším balíkom a položila ho ku mne na stôl. ,,To je pre teba,“ povedala a sadla si naspäť za počítač. Ani nebola zvedavá, čo je vlastne v tom balíku.
Ja som balík otvorila a čítala som nahlas lístoček, čo tam bol priložený. ,,Táto kniha rodiny Waylinovcov je teraz tvoja Lucy. Odpovie ti na všetky tvoje otázky. S pozdravom Gabriel Satwenson,“ dopovedala som a mama zbystrela. Trošku sa zhrozila, ale zatiaľ mi nič nepovedala.
,,Kto ti poslal tú knihu?“ opýtala sa ma.
,,Gabriel Satwenson,“ povedala som jej jasne a dúfala som, že mi konečne niečo povie. Zdalo sami, že ho mama pozná a tak teraz bol ten čas pýtať sa na to, čo chcem.
,,Povieš mi, čo sme vlastne zač?“ opýtala som sa jej. Mama hľadala správne slová ako mi to povedať aby som sa nezľahla. Lenže zas ona nevie, že to už dávno viem.
,,Poviem ti to len takto. Tvoj otec je Biely čarodejník, ja som Anjel, tvoj brat je tiež Anjel a ty si Biela čarodejnica,“ povedala a čakala, že budem mať otvorené ústa a nechápavo na ňu kukať. Práve naopak, chovala som sa úplne normálne. ,,Ty nie si prekvapená?“ opýtala sa ma.
,,Nie niesom. Všetko už viem,“ povedala som a otvorila som si knihu. Hneď na prvej strane bol prísny zákon. ,,Čarodejník sa nikdy nesmie zaľúbiť do Anjela, Čierneho anjela, ani do Čierneho čarodejníka. Porušenie tohto zákona sa trestá odobratím darov,“ prečítala som si to v duchu a pomyslela som hneď na mamu a otca. Veď mama je Anjel a otec je čarodejník.
,,Preto ste sa museli rozviesť,“ zrazu som povedala mame.
,,Nechápem?“ povedala mama.
,,Ty si Anjel a otec čarodejník a preto ste sa museli rozviesť, lebo ste porušili zákon. Takže ty a otec ste prišli o svoje dary?“ opýtala som sa.
,,Neprišli sme o svoje dary. Ja viem stále lietať a prenášať sa a otec vie stále čarovať.“ Aspoň som sa dozvedela, čo vlastne robia tí Anjeli.
,,Ale veď tu sa píše, že vám odoberú dary, keď porušíte zákon.“
,,Porušili sme ho, no čakala som Marka a on bol Anjel a keby mi zobrali dary tak Mark by sa nikdy nenarodil. Potom však prišlo to predpovedanie, že príde najsilnejšia čarodejnica a keby tvoj otec prišiel o moc, tak by si sa tiež nenarodila.“
,,A čo tie adopčné papiere?“ pýtala som sa je stále niečo. Chcela som proste vedieť všetko.
,,Aké?“ opýtala sa ma mama, že o ničom akože nevie.
,,Našla som ich tak sa nevyhováraj.“
,,Mali sme ťa dať na adopciu do cudzej, ale čarodejníckej rodiny. Bolo to pre tvoju bezpečnosť. Chceli ťa zabiť Čierny anjeli a museli sme ťa ochrániť. Papiere boli prichystané, no tvoj otec zakročil. Sľúbil, že keď tvoj brat dosiahne štrnásť rokov a bude už schopný Anjel aby ťa vedel ochrániť. Preto od nás odišiel otec,“ povedala mama a spokojná s tým, že mi už všetko povedala odchádzala pomaly preč. Spomenula som si však, že pri prečítaní mena Gabriel Satwenson ostala nejaká zhrozená.
,,A odkiaľ poznáš Gabriela Satwensona?“ opýtala som sa jej. Dívala som sa na mamin chrbát a čakala som kedy sa otočí. Čakala som márne.
,,S Gabrielom som chodila. Nevedela som, že je Čierny čarodejník a zaľúbila som sa doňho. Myslel si, že ich môže oslobodiť aj Anjel a tak ma doviedol na ich tajné miesto. Jeho partia však s tím nesúhlasila a za prezradenie ich miesta ma prenasledovali. Chceli ma zabiť,“ povedala mi. Ostala som vykoľajená. Veď aj Timea mi ukázala ich miesto. Čo ak ma budú chcieť tiež zabiť?
,,Dávaj si na nich pozor. Sú náladový a nikdy nevieš, čo môžu spraviť,“ ešte mi povedala mama a odišla kdesi von. Ja som tam ostala sama sedieť v kuchyni. V ruke som držala knihu plnú kúziel a elixírov.
Vedela som, že som mocná čarodejnica, no v tej chvíli som pocítila veľkú ťarchu. Mala som predsa za úlohu zachraňovať svet a teraz som sama bez akejkoľvek pomoci.
Komentáre