Prišla som domov, sadla som si na gauč v obývačke a rozmýšľala som. Rozmýšľala som nad ľuďmi, čo žijú v tomto meste. Rozmýšľala som nad tým, čo ich sem vlastne ťahá. Nejaká zvláštna sila? Možno aj hej.
Veď vyše pol roka som nemusela nabíjať mobil. Veľmi zvláštne a aj veľmi zaujímavé.
„Lucy, kde si bola?“ opýta sa ma Mark, keď ma zbadá v obývačke.
„Bola som vonku,“ poviem a rozmýšľam, či mu mám povedať pravdu kde som vlastne bola.
„A s kým?“ nedal mi pokoj a stále sa vypytoval.
„Hm, za pani Jeinsenovou,“ povedala som a ostala som ticho. Ostal však aj Mark ticho. Síce som nevidela ako sa tvári, ale vycítila som, že je dosť prekvapený.
„A to ako za Alice Jeinsenovou a Jackom Jeinsenom?“ opýtal sa ma.
„Áno za nimi.“
„A oni bývajú tu v meste?“
„Bývajú tu v meste neďaleko nás,“ povedala som.
„Bola som sa opýtať na Emmu. Zistila som, že bola tiež Anjel a preto ju zabili. Čierny anjeli ju zabili. Aj mamu zabili preto, lebo bola Anjel,“ povedala som mu. Vedela som niečo viac ako Mark.
„Emma bola Anjel?“ opýtal sa ma prekvapene. Veď ani ja som to nevedela doposiaľ.
„Bola a preto ju zabili.“ Mark bol ticho. Trocha sa zamračil.
„A si si istá, že mamu zabili Čierny anjeli? Nebola to autonehoda?“ opýtal sa ma Mark. Ako som mohla zabudnúť, že bol zakliaty. Veď si nič nepamätá odvtedy.
„Mark ja som sa záhadne z toho auta dostala na cestu ešte skôr, ako sme nabúrali. Mama ešte žila, no k autu niekto prišiel a z ruky mu vyšla nejaká žiara. Tak isto to bolo aj s Emmou. Jej rodičia z ničoho nič zmizli z auta a boli na ceste a . .“ nestihla som dopovedať, lebo mi Mark skočil do reči.
„To neboli Čierny anjeli Lucy. Boli to Čierny čarodejníci, to oni zabili Emmu aj mamu,“ povedal a ja som mu nechcela veriť.
„To by nikdy neurobili,“ obhajovala som ich. Možno aj preto, lebo ku nim patrila aj Timea a James.
„Veď nemohli tak celkovo za to oni. Boli zakliaty Čiernymi anjelmi. Prosím ťa už nikdy sa s nimi nestretávaj Lucy,“ prosil ma o niečo, čo som nemohla nikdy splniť.
„Mark ale oni sú moji jediní kamaráti v tomto meste.“
„Ale sú nebezpeční a nevyspytateľní.“
„A potrebujú moju pomoc,“ povedala som a odišla som do svojej izby. Možno naozaj sú takí nebezpeční. Možno len ja ich vidím normálnymi. Možno to tak chcem vidieť a zakrývam si oči pred pravdou.
Ďalší deň. Je ráno a pozerám sa na mobil, koľko je vlastne hodín. No na miesto času mi tam bliká správa. Od koho tak môže byť? Pomyslím si.
„Ahoj Lucy. Prosím ťa nemôžeš dnes prísť ku nám? Potrebujeme s tebou súrne hovoriť. Timea.“ Zvláštne. Neukázalo mi ani jej číslo telefónu.
Počkať, odkiaľ vie vlastne moje číslo? Veď som ho ešte nikomu nedávala. Čo môže odo mňa také súrne potrebovať? Vlastne aj ja s ňou chcem hovoriť a povedať jej o mne a o mojich zvláštnostiach.
Ona to možno aj dávno vie. Jej brat Gabriel jej určite všetko povedal. Určite už ovláda všetko, čo musí vedieť. Veď žila vtedy, keď aj môj pra pra dedko Sebastian Waylin.
Naša rodina je veľmi čudná. S polky sme čarodejníci a z druhej polky sme Anjeli. Vyjdem z izby a narazím do Marka.
„Máš dnes niečo na pláne?“ opýtal sa ma Mark.
„Mám! Idem za Timeou,“ poviem mu drzo a rozbehnem sa ku schodom. Mark ma chytil za ruku a zadržal ma.
„Prečo ideš za nimi?“ opýtal sa ma.
„Je to moja jediná kamarátka a ty mi nebudeš rozkazovať s kým sa mám priateliť,“ povedala som a chcela som sa vytrhnúť. To sa mi aj podarilo.
Bola som už pod schodmi, keď mi Mark niečo povedal: „Myslíš si, že ty jediná ich môžeš zachrániť? Pred tebou bolo mnoho mocných čarodejníkov z rodu Waylinovcou. Prečo ich teda nevyslobodili oni? Čo ak si to nezaslúžia! Čo ak si svoje prekliatie naozaj zaslúžia? Porozmýšľaj nad tým Lucy.“ Zadívala som sa nenávistne po Markovi a odišla som do kuchyne.
Zarazil ma a bála som sa, že bude mať nakoniec pravdu. Musela som však ísť za ňou. Lenže čo ak si naozaj to prekliatie zaslúžia? Mark má však pravdu.
Predo mnou bolo mnoho mocných čarodejníkov, tak prečo ich vtedy tí čarodejníci nevyslobodili? Môžem len hádať ako to je vlastne naozaj. Koho sa mám opýtať no toto všetko? Mohla by som si zas vyvolať mamu, ale pochybujem, že by sa mi to podarilo.
Do rozmýšľania mi vošlo pípanie esemesky. Písal mi otec, že mám za ním prísť. Vraj mi chce niečo dať. Čo to len môže byť? Netuším.
Je to ho veľa, čo by som chcela dostať, ale najviac by som chcela dostať odpoveď na otázku, čo mám vlastne robiť. Mám zachrániť Čiernych čarodejníkov od prekliatia?
Komentáre